Otázka
Čo je rozdiel medzi náboženstvom a duchovnosťou?
Odpoveď
Skôr než sa venujeme skúmaniu rozdielov, musíme si najprv definovať tieto termíny. Náboženstvo môžeme definovať ako „vieru v Boha alebo bohov, ktorých vyvyšujeme, uctievame v určitých formách a rituáloch“ alebo „systém viery, uctievania, atď... často zahrňujúci spôsob správania sa“. Duchovnosť môžeme definovať ako: „spôsob byť duchovný – nie telesný“ alebo „dominujúci duchovný charakter v myšlienkách, živote, atď... duchovná tendencia v živote“. Aby sme to zjednoduchšili, náboženstvo je súhrn pravidiel, ktoré by vás mali priblížiť k Bohu a duchovnosť je zameranie sa na duchovné veci a duchovný svet namiesto na fyzický/telesný/tuzemský svet.
Častý omyl je v tom, že mnohí považujú kresťanstvo za iba ďalšie náboženstvo, ako je islam, budizmus, hinduizmus, atď. Žiaľ mnohí, ktorí hovoria o sebe, že sú kresťania, sa správajú akoby kresťanstvo bolo iba jedno z náboženstiev. Pre mnohých je kresťanstvo iba súhrn pravidel, ktoré treba dodržiavať, aby sa človek nakoniec dostal do raja. To nie je skutočné kresťanstvo. Skutočné kresťanstvo nie je náboženstvo; je to živý a správny vzťah s Bohom skrze Ježiša Krista; je to milosť skrze vieru. Áno, kresťanstvo má pravidlá, ktoré je potrebné poslúchať (krst, večera Pánova). A kresťanstvo má aj prikázania (nazabiješ, milujte jeden druhého...). Avšak tieto pravidlá a prikázania nie sú základom kresťanstva. Ony sú výsledkom spasenia. Keď príjmeme Ježiša za Spasiteľa života, krstíme sa na vyhlásenie viery. Sme účastní na večeri Pánovej ako pamiatke na Jeho smrť. Nasledujeme Jeho prikázania skrze lásku voči Jemu a skrze vďaku za to, čo On vykonal za nás.
Hlavný omyl týkajúci sa duchovnosti je v tom, že existujú mnohé formy duchovnosti a že sú všetky rovnaké. Meditovanie je jeden segment duchovnosti a je to komunikovanie s prírodou, pátranie po rozhovore s duchovným svetom; hoci sa to zdá príliš „duchovné“, je to falošná duchovnosť. Skutočná duchovnosť je mať Ducha Svätého, ktorého Boh dáva tým, ktorí sú spasení skrze Ježiša Krista. Opravdivá duchovnosť sa prejavuje v podobe ovocia Ducha v živote jednotlivca: láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, dobrota, zhovievavosť, viera, zdržanlivosť, nežnosť, krotkosť (Galaťanom 5:22-23). Duchovnosť znamená byť podobnejší Bohu a meniť sa na Jeho podobu (Ján 4:24; Rimanom 12:1-2).
To, čo náboženstvo a duchovnosť majú spoločné je, že môžu byť falošnými spôsobmi pre vzťah s Bohom. Náboženstvo sa pokúša nahradiť osobný vzťah s Bohom obyčajným rituálom. Duchovnosť sa snaží vymeniť osobný vzťah s Bohom za komunikáciu s duchovným svetom. I jedno i druhé môžu byť (a často aj sú) nesprávne cesty k Bohu. Na druhej strane náboženstvo môže byť cenné v tom, že usvedčuje človeka, že existuje Boh a že sme zodpovední za to, ako žijeme svoj život. Jediná dobrá strana náboženstva je v tom, že nám ukazuje, že sme zhrešili a že potrebujeme Spasiteľa. Duchovnosť nám môže poukázať na to, že existuje niečo viac ako iba fyzický/telesný svet. Človek nie je iba telo, ale i duša – duch. Vôkol nás je duchovný svet, o ktorom by sme mali vedieť. Pozitívna strana duchovnosti je v tom, že nás usvedčuje, že existuje aj duchovný svet vôkol nás.
Ježiš Kristus je naplnenie i náboženstva i duchovnosti. On je ten, na ktorého sa spoliehame a ten, na ktorého náboženstvo poukazuje. On je ten, s ktorým máme komunikovať v duchovnom svete.
English
Čo je rozdiel medzi náboženstvom a duchovnosťou?
