Otázka
Prečo je v Desatore slovo „nepokradneš"?
Odpoveď
„Nepokradneš" (2. Mojžišova 20:15) je jedno z desiatich prikázaní, ktoré si ľudia ľahko vybavia, hoci je v Dekalógu až ôsme. A hoci sa možno nájdu takí, ktorí sa pokúšajú podkopať autoritu Desatora tým, že naznačujú, že je súčasťou Starej zmluvy, náš Pán Ježiš v rozhovore s bohatým mladým vladárom citoval päť z nich vrátane tohto (Matúš 19:18). Desať prikázaní je súčasťou morálneho Božieho zákona a na rozdiel od obradných a obetných zákonov Starej zmluvy, ktoré boli dané Izraelu, sa vzťahujú na všetkých ľudí v každom veku.
Krádež je definovaná ako „zmocnenie sa cudzieho majetku bez dovolenia". Existuje však mnoho ďalších foriem krádeže. Napríklad dlhšie trvanie obedňajšej prestávky v práci alebo neskorý príchod a skorý odchod sú vlastne formy krádeže našich zamestnávateľov, krádeže času, za ktorý zaplatili. Využívať zamestnávateľov takýmto spôsobom svedčí o nedostatku lásky k druhým. Apoštol Pavol, keď hovorí o Božích prikázaniach, zhrňuje celý zákon rovnako ako náš Pán Ježiš slovami: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého" (Marek 12:31; Rimanom 13:9). A opäť ako Ježiš uvádza, že toto je naplnenie „zákona" (Matúš 22:39-40). Z takýchto pokynov teda vieme, že „nepokradneš", rovnako ako pri všetkých desiatich prikázaniach, sa týka „vzájomnej lásky" (Ján 13:34-35).
Obete krádeže poznajú ten hrozný pocit, ktorý vyvoláva. Samotný akt, keď niekto vezme milovanej osobe niečo, čo mohlo byť obzvlášť cenným darom, nás skutočne preniká do srdca a vyvoláva v nás pocit zraniteľnosti a nebezpečenstva. Krádež má obrovský vplyv nielen na jednotlivcov, ale aj na celú spoločnosť. Krádež narúša spoločenskú stabilitu a výsledkom sú pocity strachu a neistoty a túžba po pomste. Stačí sa pozrieť na niektoré krajiny tretieho sveta, kde sa ignorujú zákony proti krádežiam, aby sme videli, aké škodlivé účinky to má na obyvateľstvo. Božie zákony nie sú len morálne a duchovné, ale sú aj nekonečne praktické.
Kresťania dostali od Boha obrovské fyzické a duchovné dary a mali by sme mu túžiť vrátiť všetko, čo máme. Keď zadržiavame veci, ktoré mu právom patria - svoj čas a talenty, svoj majetok a financie, ba dokonca svoj život -, v skutočnosti ho okrádame. Prorok Malachiáš to vyjadril takto, keď sa obrátil na Izraelitov: „Smie človek okrádať Boha? Vy ma okrádate. Pýtate sa: ‚O čo ťa okrádame?‘ O desiatky a pozdvihované obetné dary. Preto vás stíha kliatba, lebo ma okrádate vy, celý tento národ. Prinášajte celé desiatky do zásobárne. Keď bude potrava v mojom dome, potom ma vyskúšajte,“ vraví Hospodin zástupov, „či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás nadmieru požehnania. A bude po nedostatku." (Malachiáš 3:8-10) Jedného dňa nás bude súdiť Boh a bude sa od nás očakávať, že budeme skladať účty z toho, ako sme naložili s darmi, ktoré nám Boh tak štedro udelil (Rimanom 14:12; 2. Korinťanom 5:10; Hebrejom 4:13).
English
Prečo je v Desatore slovo „nepokradneš"?
