Otázka
Ako by mal kresťan reagovať na modlitbu bez odpovede?
Odpoveď
Koľko kresťanov sa už za niekoho modlilo a uvedomili si, že ich modlitby zostali nezodpovedané? Koľkí sa modlili a možno to „vzdali", pretože ich buď odradila slabosť viery, alebo dospeli k záveru, že to, za čo sa modlili, nie je Božia vôľa? Napriek tomu to, ako sa vysporiadame s nezodpovedanou modlitbou, nie je len pre náš vlastný prospech, ale aj pre prospech druhých. Keď sa modlíme, zapájame sa do najvzácnejšieho a Bohom darovaného aktu komunikácie s Tým, ktorému sme zodpovední vo všetkých našich záležitostiach. Boli sme skutočne vykúpení za vysokú cenu - krv Pána Ježiša Krista - a preto patríme Bohu.
Naše privilégium modliť sa je od Boha a patrí nám teraz rovnako ako vtedy, keď bolo dané Izraelu (5. Mojžišova 4:7). Keď sa však modlíme alebo hovoríme s Tým, ktorý je v nebi, sú chvíle, keď sa zdá, že neodpovedá. Môže to mať mnoho dôvodov a Písmo naznačuje, prečo a ako sa našimi modlitbami zaoberá Ten, ktorý je taký nežný a láskavý, ktorý miluje našu komunikáciu s Bohom Otcom, pretože On sám je naším zástupcom (Hebrejom 4:15).
Hlavným dôvodom, prečo modlitba nie je vypočutá, je hriech. Boh sa nedá zosmiešniť ani oklamať a ten, ktorý sedí na tróne nad nami, nás dôverne pozná a každú našu myšlienku (Žalmy 139:1-4). Ak nekráčame po Ceste alebo v srdci prechovávame nepriateľstvo voči bratovi, alebo prosíme o veci s nesprávnymi pohnútkami (napríklad zo sebeckých túžob), potom môžeme očakávať, že Boh na našu modlitbu neodpovie, pretože nás nepočuje (2. Kroník 7:14; 5. Mojžišova 28:23; Žalmy 66:18; Jakubov 4:3). Hriech je „zátkou“ všetkých potenciálnych požehnaní, ktoré by sme mohli dostať z nekonečnej „fľaše“ Božieho milosrdenstva! Vskutku, sú chvíle, keď sú naše modlitby v Pánových očiach ohavné, predovšetkým vtedy, keď zjavne nepatríme Pánovi buď pre neveru (Príslovia 15:8), alebo preto, že praktizujeme pokrytectvo (Marek 12:40).
Ďalším dôvodom, prečo sa zdá, že modlitba zostáva bez odpovede, je to, že Pán z našej viery vyťahuje hlbšiu závislosť a dôveru v neho, čo by z nás malo vyvolať hlbší pocit vďačnosti, lásky a pokory. To zasa spôsobuje, že máme duchovný úžitok, pretože On dáva milosť pokorným (Jakub 4:6; Príslovia 3:34). Ó, ako človek cíti s tou úbohou kanaánskou ženou, ktorá ustavične volala k nášmu Pánovi o milosť, keď navštívil oblasť Týru a Sidonu (Matúš 15:21-28)! Sotva to bola osoba, ktorej by židovský rabín venoval pozornosť. Nebola Židovka a bola to žena, čo boli dva dôvody, prečo ju Židia ignorovali. Zdá sa, že Pán neodpovedal na jej prosby, ale vedel o jej situácii všetko. Možno neodpovedal na jej vyslovené potreby okamžite, ale napriek tomu ju vypočul a vyhovel jej prosbe.
Boh sa nám často môže zdať tichý, ale nikdy nás nepošle preč s prázdnymi rukami. Aj keď modlitba nebola vypočutá, musíme sa spoliehať na Boha, že tak urobí vo svojom vlastnom čase. Dokonca aj cvičenie modlitby je pre nás požehnaním; práve vďaka našej viere sme podnietení k tomu, aby sme v modlitbe vytrvali. Je to viera, ktorá sa páči Bohu (Hebrejom 11:6), a ak náš modlitebný život je nedostatočný, neodráža sa to aj na našom duchovnom postavení? Boh počuje naše ochudobnené volanie o milosrdenstvo a jeho mlčanie nás roznecuje pocitom vytrvalosti v modlitbe. Miluje, keď sa s ním dohadujeme. Hladujme po veciach, ktoré sú podľa Božieho srdca, a kráčajme po jeho cestách, a nie po svojich. Ak sa verne modlíme neprestajne, potom žijeme v Božej vôli, a to nikdy nemôže byť zlé (1. Tesaloničanom 5:17-18).
English
Ako by mal kresťan reagovať na modlitbu bez odpovede?
