Otázka
Je zlé mať obrazy Ježiša?
Odpoveď
Keď Boh po prvýkrát dal svoj zákon ľudstvu, začal tým, že povedal, kto je: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov" (2. Mojžišova 20:2) s upozornením, že Izrael nemá mať iného Boha okrem neho. Hneď na to nadviazal zákazom zhotovovať si akýkoľvek obraz čohokoľvek „hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou“ (2. Mojžišova 20:4) s cieľom uctievať ho alebo sa mu klaňať. Na dejinách židovského národa je fascinujúce, že toto prikázanie nedodržiaval viac ako ktorékoľvek iné. Znovu a znovu si vytvárali modly, ktoré predstavovali bohov, a uctievali ich; počnúc vytvorením zlatého teľaťa práve v čase, keď Boh Mojžišovi vypisoval Desatoro (2. Mojžišova 32)! Uctievanie modiel nielenže odvádzalo Izraelitov od pravého a živého Boha, ale viedlo aj k rôznym iným hriechom vrátane chrámovej prostitúcie, orgií a dokonca obetovania detí.
Samozrejme, to, že v dome alebo v kostole visí Ježišov obraz, ešte neznamená, že ľudia praktizujú modloslužbu. Je možné, že Ježišov portrét alebo kríž sa môže stať predmetom uctievania, a v takom prípade je na vine uctievač. V Novom zákone však nie je nič, čo by kresťanom výslovne zakazovalo mať Ježišov obraz. Takýto obraz môže byť aj pripomienkou modlitby, opätovného sústredenia sa na Pána alebo nasledovania Kristových šľapají. Veriaci by však mali vedieť, že Pána nemožno zredukovať na dvojrozmerný obraz a že modlitba alebo adorácia sa nemá obetovať obrazu. Obraz nikdy nebude úplným obrazom Boha ani nebude presne zobrazovať jeho slávu a nikdy by nemal byť náhradou za to, ako sa pozeráme na Boha alebo ako si prehlbujeme jeho poznanie. A, samozrejme, aj to najkrajšie zobrazenie Ježiša Krista nie je ničím iným než predstavou jedného umelca o tom, ako Pán vyzeral.
Dnes nevieme ako Ježiš vyzeral. Keby pre nás bolo dôležité poznať podrobnosti o jeho fyzickom vzhľade, Matúš, Peter a Ján by nám určite poskytli presný opis, rovnako ako Ježišovi vlastní bratia Jakub a Júda. Títo novozákonní autori však neponúkajú žiadne podrobnosti o Ježišových fyzických vlastnostiach. Sme ponechaní na našu predstavivosť.
Na zobrazenie povahy nášho Pána a Spasiteľa určite nepotrebujeme obraz. Stačí sa pozrieť na jeho stvorenie, ako nám to pripomína Žalm 19:1-2: „Nebesia rozprávajú o Božej sláve, obloha hlása dielo jeho rúk. Deň dňu odovzdáva správu, noc noci zvestuje poznanie“ Okrem toho samotná naša existencia ako vykúpených Pánom, posvätených a spravodlivých jeho krvou vyliatou na kríži, by ho mala mať vždy pred očami.
Biblia, samotné Božie slovo, je tiež plná nefyzických opisov Krista, ktoré uchvacujú našu predstavivosť a vzrušujú našu dušu. On je svetlo sveta (Ján 1:5); chlieb života (Ján 6:32-33); živá voda, ktorá uhasí smäd našich duší (Ján 4:14); veľkňaz, ktorý sa za nás prihovára u Otca (Hebrejom 2:17); dobrý pastier ktorý položil Jeho život za Jeho ovečky (Ján 10:11,14); nepoškvrnený Baránok Boží (Zjavenie 13:8); pôvodca a zdokonaľovateľ našej viery (Hebrejom 12:2); cesta, pravda a život (Ján 14:6); a samotný obraz neviditeľného Boha (Kolosanom 1:15). Takýto Spasiteľ je pre nás krajší ako akýkoľvek kus papiera visiaci na stene.
Misionárka Amy Carmichaelová vo svojej knihe Zlatá šnúra (Gold Cord) rozpráva o Preene, mladom indickom dievčati, ktoré sa stalo kresťankou a žilo v sirotinci slečny Carmichaelovej. Preena nikdy nevidela obrázok Ježiša; namiesto toho sa slečna Carmichaelová modlila, aby Duch Svätý zjavil Ježiša každému z dievčat, „pretože kto iný ako Boh môže ukázať Božské?“ Jedného dňa Preene poslali balíček zo zahraničia. Dychtivo ho otvorila a vytiahla z neho obrázok Ježiša. Preena sa nevinne spýtala, kto to je, a keď jej povedali, že je to Ježiš, rozplakala sa. „Čo sa stalo?“ spýtali sa jej. „Prečo plačeš?“ Odpoveď malej Preeny hovorí za všetko: „Myslela som si, že je oveľa krajší ako toto.“ (s. 151)
English
Je zlé mať obrazy Ježiša?
