Otázka
Ako nájsť rovnováhu medzi odchodom, priľnutím a úctou k rodičom?
Odpoveď
Kresťanskí rodičia aj ich zosobášené deti môžu mať problém s rovnováhou medzi konceptom „opustiť a priľnúť“ a úctou k rodičom. Niektoré relevantné biblické pasáže:
„Preto opustí muž svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú jedno telo.“ (1. Mojžišova 2:24).
„Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo tak je to spravodlivé.“ (Efezanom 6:1).
„Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh!“ (2. Mojžišova 20:12).
Vo výroku v 1. Mojžišovej 2:24 sú tri aspekty: 1. Odchod - naznačuje, že v rodine existujú dva typy vzťahov. Vzťah rodič - dieťa je dočasný a dôjde k „odchodu“. Vzťah manžel-manželka je trvalý – „Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje“ (Matúš 19:6). Problémy v rodinnom živote nastávajú vtedy, keď sa tieto dve úlohy obrátia a vzťah rodič-dieťa sa považuje za primárny vzťah. Keď dospelé dieťa uzavrie manželstvo a tento vzťah rodič-dieťa zostáva primárny, novovzniknutý zväzok je ohrozený.
2. Priľnúť - hebrejské slovo preložené ako „priľnúť“ sa vzťahuje na (1) usilovné snaženie sa o niekoho iného a (2) byť prilepený alebo zaseknutý na niečo/niekoho. Muž sa má teda tvrdo usilovať o svoju manželku po uzavretí manželstva (dvorenie sa nemá skončiť svadobným sľubom) a má byť „prilepený na ňu ako lepidlo“. Toto priľnutie naznačuje takú blízkosť, že by nemal existovať žiadny bližší vzťah ako ten medzi dvoma manželmi, nie s nejakým bývalým priateľom alebo s nejakým rodičom.
3. A stanú sa jedným telom - Manželstvo berie dve osoby a vytvára novú jednotnú entitu. Má tu byť také zdieľanie a jednota v každom aspekte (fyzickom, citovom, intelektuálnom, finančnom, spoločenskom), že výslednú jednotu možno najlepšie opísať ako „jedno telo“. Ak je opäť väčšie zdieľanie a emocionálna podpora získaná z pokračujúceho vzťahu rodič - dieťa ako zo vzťahu manžel - manželka, jednota v manželstve je ohrozená, čo vedie k nebiblickej nerovnováhe.
S týmito tromi aspektmi z 1. Mojžišovej 2:24 máme na mysli aj biblické napomenutia, aby sme si ctili svojich rodičov. To zahŕňa úctivé správanie sa k nim (Príslovia 30:11, 17), poslúchanie ich, keď sú ich príkazy v súlade s Božími zákonmi („v Pánovi“ Efezanom 6:1), a starostlivosť o nich, keď zostarnú (Marek 7:10-12; 1. Timotejovi 5:4-8).
Keď zasahovanie rodiča bráni „odchodu“, pretože považuje vzťah rodič - dieťa za primárny (vyžaduje poslušnosť, závislosť alebo citovú jednotu nad túžbami, závislosťou alebo jednotou s manželským partnerom), treba ho s úctou odmietnuť a rešpektovať túžby manželského partnera. Ak však existujú skutočné potreby starnúceho rodiča (či už fyzické, alebo citové, za predpokladu, že citová „potreba“ neprekonáva princíp „odchodu“), tieto potreby treba naplniť, aj keď sa manželskému partnerovi „nepáči“ svokor. Biblická láska voči starnúcemu rodičovi je daná na základe rozhodnutia urobiť milujúcu vec, aj keď sa na to človek necíti.
Rovnováha medzi biblickými príkazmi „odísť“ a „priľnúť“ je podobná rovnováhe medzi príkazom poslúchať autoritu (Rimanom 13) a porušením tohto princípu apoštolmi, keď autorita od nich vyžaduje, aby konali v rozpore s Božími príkazmi. V Skutkoch 4:5-20 apoštoli odmietajú požiadavku židovských autorít, aby prestali hlásať evanjelium v prospech Božieho príkazu, ale apoštoli to robia s rešpektom. Podobne aj Ježiš hovorí, že si máme ctiť svojich rodičov, ale vzťah rodič - dieťa je druhoradý v porovnaní s naším vzťahom ku Kristovi (Lukáš 14:26). Keď rodičia porušujú zásady z 1. Mojžišovej 2:24, treba ich s úctou neposlúchať. Túžby manžela/manželky by sa však mali prehliadať, ak nie je ochotný/ochotná vynaložiť čas, energiu a financie potrebné na uspokojenie potrieb starnúceho rodiča; treba mať na pamäti, že treba rozlišovať skutočné fyzické a emocionálne potreby od požiadaviek panovačného rodiča.
English
Ako nájsť rovnováhu medzi odchodom, priľnutím a úctou k rodičom?
