Otázka
Je Duch Svätý „On“, „Ona“ alebo „Ono“, mužského, ženského alebo stredného rodu?
Odpoveď
Častou chybou je pokladať Ducha Svätého za „to“ alebo „Ono“, takto sa o Ňom Biblia nikde nezmieňuje. Duch Svätý je osoba, má vlastnosti osoby, koná ako osoba a má osobný vzťah. Má prehľad, skúma (2. Korinťanom 2:10-11). Vie o veciach, pozná veci - to vyžaduje intelekt (Rimanom 8:27). Má vôľu (1. Korinťanom 12:11). Usvedčuje z hriechu (Ján 16:8). Koná zázraky (Skutky 8:39). Vedie ľudí (Ján 16:13). Robí prostredníka a prihovára sa za nás (Rimanom 8:26). Máme Ho poslúchať (Skutky 10:19-20). Je možné Mu klamať (Skutky 5:3), vzdorovať (Skutky 7:51), zarmútiť Ho (Efezanom 4:30), rúhať sa proti Nemu (Matúš 12:31), potupovať Ho (Hebrejom 10:29). Komunikuje s apoštolmi (Skutky 15:28) a s ostatnými členmi Trojice (Ján 16:14, Matúš 28:19, 2. Korinťanom 13:14). Osobnosť Ducha Svätého je bez otázok prezentovaná v Biblii, ale čo Jeho pohlavie?
Lingvisticky je zjavné, že mužský rod prevláda v teologickej terminológii Písem. V oboch zmluvách sú použité zámená mužského rodu pri odkazovaní sa na Boha. Božie špecifické mená (ako Jahve, Elohim, Adonai, Kurios, Theos, atď.) sú mužského rodu. Bohu nikdy nebolo dané meno ženského rodu, ani neboli použité pri ňom zámená ženského rodu. Na Ducha Svätého sa v Novej zmluve vzťahuje mužský rod, hoci je slovo „duch“ (pneuma) v podstate rodovo neutrálne. Hebrejské slovo použité v Genesis 1:2 pre „ducha“ (ruach) je ženského rodu. Avšak rod slova v gréčtine či hebrejčine nemá nič so skutočným pohlavím osobnosti.
Z teologického hľadiska, keďže Duch Svätý je Boh, môžeme sa o Ňom vyjadriť na základe všeobecných tvrdení o Bohu. Boh je duch, čo je protiklad fyzickým alebo materiálnym veciam. Boh je neviditeľný a duch (to znamená, že nemá telo) - (Ján 4:24, Lukáš 24:39, Rimanom 1:20, Kolosanom 1:15, 1. Timoteovi 1:17). Kvôli tomuto nemá byť žiadna materiálna vec použitá na to aby reprezentovala Boha (Exodus 20:4). Ak je pohlavie vlastnosťou tela, tak duch pohlavie nemá. Boh v svojej podstate nemá pohlavie.
Určenie pohlavia Boha v Biblii nie je jednoznačné. Veľa ľudí si myslí, že Biblia sa vyjadruje o Bohu len v mužskom rode, ale nie je to v skutočnosti tak. V knihe Jób sa hovorí, že Boh dáva zrod a vykresľuje sa ako matka v Izaiášovi. Ježiš opísal Otca ako ženu, ktorá hľadá stratenú mincu v Lukášovi 15 a samého seba ako „sliepku“ v Matúšovi 23:37. V knihe Genesis 1:26-27 Boh povedal: „Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu. Nech ľudia vládnu nad morskými rybami, nebeským vtáctvom, dobytkom, nad celou zemou a nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi!“ Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu.“ Tak obraz Boha je muž a žena - nie len jedno z nich. Toto potvrdzuje aj Genesis 5:2 - „Ako muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď ich stvoril.“. V Hebrejčine slovo „adam“ znamená „človek“ - kontext ukazuje, že to znamená „muž“ (ako protiklad ženy) alebo „ľudstvo“ (vo všeobecnosti). Takže nie je dôležité na aký stupeň obrazu Boha bolo stvorené ľudstvo, pretože o pohlavie tu vôbec nejde.
Obraz muža však nie je bezvýznamný. Druhý krát ako Boh povedal, že sa zjaví cez fyzický obraz bolo, keď učeníci chceli po Ježišovi, aby im ukázal Otca v Jánovi 14. kapitole. Ježiš odpovedal v 9. verši: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“. Pavol objasňuje, že Ježiš bol presným obrazom Boha v Kolosanom 1:15, keď nazval Ježiša „obraz neviditeľného Boha“. Tento verš sa nachádza v časti, ktorá demonštruje Kristovu nadradenosť nad celým stvorenstvom. Väčšina starovekých náboženstiev verí v panteón (spoločenstvo bohov), ktorý tvoria bohovia aj bohyne, ktorí sú hodní uctievania. Jednou z charakteristík, ktorou sa judaistické kresťanstvo odlišuje od ostatných náboženstiev, je najvyšší Stvoriteľ. Mužský rod sa lepšie vzťahuje k tomuto vzťahu tvorca a stvorenie. Tak ako muž prichádza k žene, aby otehotnela, tak Boh radšej stvoril vesmír zvonka ako by ho mal zrodiť zvnútra. Tak ako žena nedokáže oplodniť samu seba, tak ani vesmír nedokáže stvoriť sám seba. Pavol naráža na túto myšlienku v 1. Timoteovi 2:12-14, kedy sa odkazuje na poriadok stvorenia ako vzor pre cirkevný poriadok.
Na záver, akékoľvek je naše teologické vysvetlenie, fakt je, že Boh používa výlučne mužský rod, keď sa zmieňuje o sebe a takmer výlučne mužský rod aj v metaforách. V Biblii nás učí ako o Ňom hovoriť a to je v mužskom rode. Takže kým Duch Svätý nie je vo svojej podstate ani mužského ani ženského rodu, je správne sa o Ňom zmieňovať v mužskom rode, vzhľadom na Jeho vzťah k stvoreniu a biblické zjavenie. Vnímať Ducha Svätého ako „ženu“ z Trojice nemá absolútne žiadny biblický základ.
English
Je Duch Svätý „On“, „Ona“ alebo „Ono“, mužského, ženského alebo stredného rodu?
