Otázka
Čo je pravé uctievanie?
Odpoveď
Apoštol Pavol dokonale opísal pravú bohoslužbu v liste Rimanom 12:1-2: „Povzbudzujem vás teda, bratia, pre Božie milosrdenstvo, aby ste prinášali svoje telá ako živú, svätú, Bohu príjemnú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé.“
Tento úryvok obsahuje všetky prvky pravého uctievania. Po prvé, je tu motivácia k uctievaniu: „Božie milosrdenstvo“. Božie milosrdenstvá sú všetko, čo nám dal a čo si nezaslúžime: večná láska, večná milosť, Duch Svätý, večný pokoj, večná radosť, spasiteľná viera, útecha, sila, múdrosť, nádej, trpezlivosť, láskavosť, česť, sláva, spravodlivosť, istota, večný život, odpustenie, zmierenie, ospravedlnenie, posvätenie, sloboda, príhovor a mnohé ďalšie. Poznanie a pochopenie týchto neuveriteľných darov nás motivuje k tomu, aby sme vylievali chválu a vzdávali vďaky - inými slovami, uctievali!
V tomto úryvku sa tiež opisuje spôsob nášho uctievania: „prinášajte svoje telá ako živú a svätú, Bohu príjemnú obetu.“ Darovať svoje telo znamená odovzdať Bohu všetko. Odkaz na naše telo tu znamená, že všetky naše ľudské schopnosti, celé naše človečenstvo - naše srdce, myseľ, ruky, myšlienky, postoje - majú byť odovzdané Bohu. Inými slovami, máme sa vzdať kontroly nad týmito vecami a odovzdať mu ich, podobne ako bola doslovná obeta na oltári úplne odovzdaná Bohu. Ale ako? Znovu, úryvok je jasný: „obnovením zmýšľania“. Svoju myseľ denne obnovujeme tak, že ju očisťujeme od „múdrosti“ sveta a nahrádzame ju pravou múdrosťou, ktorá pochádza od Boha. Uctievame ho svojou obnovenou a očistenou mysľou, nie svojimi emóciami. Emócie sú úžasné veci, ale ak nie sú formované mysľou nasýtenou Pravdou, môžu byť deštruktívnymi, nekontrolovateľnými silami. Kam ide myseľ, tam ide aj vôľa, a tak aj emócie. Prvý list Korinťanom 2:16 nám hovorí, že máme „Kristovu myseľ“, nie Kristove emócie.
Existuje len jeden spôsob, ako obnoviť našu myseľ, a to prostredníctvom Božieho slova. Je to pravda, poznanie Božieho slova, čo znamená poznanie Božieho milosrdenstva, a sme späť tam, kde sme začali. Poznanie pravdy, viera v pravdu, presvedčenie o pravde a láska k pravde prirodzene vyústia do pravého duchovného uctievania. Uctievanie je teda odpoveďou na pravdu, nie na akékoľvek vonkajšie podnety vrátane hudby. Hudba ako taká nemá s uctievaním nič spoločné. Hudba nemôže vyvolať uctievanie, hoci určite môže vyvolať emócie. Hudba nie je pôvodcom uctievania, ale môže byť jeho vyjadrením. Nehľadajte v hudbe vyvolanie uctievania; hľadajte v hudbe len vyjadrenie toho, čo vyvoláva srdce, ktoré je uchvátené Božím milosrdenstvom a je poslušné Jeho príkazom.
Pravé uctievanie je uctievanie zamerané na Boha. Ľudia majú tendenciu zaujímať sa o to, kde by mali uctievať, akú hudbu by mali pri uctievaní spievať a ako ich uctievanie vyzerá pre ostatných ľudí. Zameranie sa na tieto veci sa míňa cieľa. Ježiš nám hovorí, že praví uctievači budú Boha uctievať v duchu a v pravde (Ján 4:24). To znamená, že uctievame zo srdca a spôsobom, ktorý Boh určil. Uctievanie môže zahŕňať modlitbu, čítanie Božieho slova s otvoreným srdcom, spev, účasť na spoločenstve a službu druhým. Nie je obmedzené na jeden úkon, ale vykonáva sa správne, keď sú srdce a postoj človeka na správnom mieste.
Dôležité je tiež vedieť, že uctievanie je vyhradené len pre Boha. Len on je toho hoden a nie nikto z jeho služobníkov (Zjavenie 19:10). Nemáme uctievať svätých, prorokov, sochy, anjelov, žiadnych falošných bohov ani Máriu, Ježišovu matku. Nemali by sme tiež uctievať pre očakávanie niečoho na oplátku, napríklad zázračného uzdravenia. Uctievanie sa vykonáva pre Boha - pretože si to zaslúži - a len pre Jeho potešenie. Uctievanie môže byť verejná chvála Boha (Žalm 22:23; 35:18) v zborovom prostredí, kde môžeme modlitbou a chválou ohlasovať naše velebenie a vďačnosť Bohu a tomu, čo pre nás urobil. Pravé uctievanie je pociťované vo vnútri a potom je vyjadrené našimi skutkami. „Uctievanie“ z povinnosti sa Bohu nepáči a je úplne márne. On vidí všetko pokrytectvo a nenávidí ho. Ukazuje to v Amosovi 5:21-24, keď hovorí o prichádzajúcom súde. Ďalším príkladom je príbeh Kaina a Ábela, prvých synov Adama a Evy. Obaja priniesli Pánovi obetné dary, ale Bohu sa páčil len Ábelov dar. Kain priniesol dar z povinnosti, Ábel priniesol svoje najlepšie jahňatá zo svojho stáda. Priniesol ich z viery a úcty k Bohu.
Skutočné uctievanie sa neobmedzuje na to, čo robíme v cirkvi alebo na verejné chvály (hoci oboje je dobré a Biblia nám hovorí, aby sme ich robili). Pravé uctievanie je uznávanie Boha a celej Jeho moci a slávy vo všetkom, čo robíme. Najvyššou formou chvály a uctievania je poslušnosť voči nemu a Jeho slovu. Aby sme to mohli robiť, musíme Boha poznať; nemôžeme Ho nepoznať (Skutky 17:23). Uctievanie má oslavovať a vyvyšovať Boha - prejavovať našu vernosť a obdiv nášmu Otcovi.
English
Čo je pravé uctievanie?
