Otázka
Aká je dôležitosť prázdneho hrobu?
Odpoveď
Od najstaršieho apoštolského obdobia je realita prázdneho hrobu - biblická pravda, že hrob Ježiša Nazaretského našli jeho učeníci prázdny - v centre kresťanského ohlasovania. Všetky štyri evanjeliá v rôznej miere opisujú okolnosti objavenia prázdneho hrobu (Matúš 28:1-6; Marek 16:1-7; Lukáš 24:1-12; Ján 20:1-12). Existujú však nejaké dobré dôvody myslieť si, že tieto tvrdenia sú historicky presné? Mohol by spravodlivý bádateľ dospieť k záveru, že s najväčšou pravdepodobnosťou bol Ježišov hrob nájdený prázdny v to prvé veľkonočné ráno? Existuje niekoľko argumentov, ktoré presvedčili mnohých historikov, že hrob, v ktorom bol Ježiš pochovaný, sa v nedeľu po jeho ukrižovaní skutočne našiel prázdny.
Po prvé, miesto Ježišovho hrobu bolo známe kresťanom aj nekresťanom. Hoci je pravda, že väčšina obetí ukrižovania bola buď hodená na cintorín vyhradený pre obyčajných zločincov, alebo jednoducho ponechaná na kríži, aby sa na nej nažrali vtáky a iní mrchožrúti, Ježišov prípad bol iný. Historické záznamy uvádzajú, že Ježiš bol pochovaný v hrobke Jozefa z Arimatey, člena Sanhedrinu, teda tej istej skupiny, ktorá zorganizovala Ježišovu popravu. Mnohí skeptickí novozákonníci boli presvedčení, že Ježišov pohreb u Jozefa z Arimatey pravdepodobne nebol kresťanským výmyslom. Vzhľadom na pochopiteľné nepriateľstvo prvých kresťanov voči Sanhedrínu, ktorý považovali za zodpovedného za smrť svojho Majstra, je nepravdepodobné, že by si Ježišovi nasledovníci vymysleli tradíciu o tom, že člen Sanhedrínu použil svoj vlastný hrob, aby Ježišovi zabezpečil dôstojný pohreb.
Okrem toho nedávne archeologické objavy ukázali, že štýl hrobky opísaný v opisoch pohrebov v evanjeliách (akrosolia alebo lavicová hrobka) používali prevažne bohatí a iní významní ľudia. Takýto opis dobre zodpovedá tomu, čo vieme o Jozefovi z Arimatey. Okrem toho Arimatea bolo mesto malého významu, ktorému chýbal akýkoľvek typ biblickej symboliky, a neexistuje žiadna konkurenčná pohrebná tradícia. Akékoľvek vážne pochybnosti o tom, že Ježiš bol pochovaný v Jozefovom hrobe, sú vylúčené.
Význam týchto skutočností by sa nemal prehliadať, pretože Sanhedrín by potom určite vedel, kde sa nachádza Jozefov hrob, a teda kde bol Ježiš pochovaný. A ak by židovské úrady poznali miesto Ježišovho hrobu, bolo by takmer nemožné, aby sa kresťanské hnutie presadilo v Jeruzaleme, teda práve v meste, kde bol Ježiš pochovaný. Či by sa niektorý zo židovských náboženských vodcov nevydal na krátku prechádzku k Jozefovmu hrobu, aby si toto tvrdenie overil? Nemal Sanhedrin všetky dôvody na to, aby predložil Ježišovu mŕtvolu (ak by bola k dispozícii) a raz a navždy skoncoval s týmito fámami o vzkriesenom Ježišovi? Skutočnosť, že kresťanstvo začalo v Jeruzaleme získavať konvertitov, nám hovorí, že žiadna mŕtvola nebola predložená napriek tomu, že židovské náboženské vedenie malo všetky dôvody na jej predloženie. Ak by sa Ježišovo ukrižované telo našlo, kresťanské hnutie s dôrazom na vzkrieseného Ježiša by dostalo smrteľný úder.
Po druhé, prázdny hrob je naznačený v ranej ústnej formulácii, ktorú cituje apoštol Pavol v 1. Korinťanom 15. Zatiaľ čo všetky štyri evanjeliá potvrdzujú prázdny Ježišov hrob, naša najstaršia narážka na prázdny hrob pochádza od apoštola Pavla. V liste cirkvi v Korinte približne v roku 55 n. l. Pavol cituje ústnu formuláciu (alebo vyznanie viery), ktorú podľa väčšiny vedcov dostal od apoštolov Petra a Jakuba len päť rokov po Ježišovom ukrižovaní (Galaťanom 1:18-19). Pavol uvádza: „Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim.“ (1. Korinťanom 15:3-5). Keď Pavol píše „...že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený...“, silne to naznačuje (vzhľadom na Pavlovu farizejskú minulosť), že hrob, v ktorom bol Ježiš pochovaný, bol prázdny. Pre farizeja, akým bol Pavol, platí, že to, čo pri pohrebe klesá, pri vzkriesení vstáva. Vzhľadom na to, že Pavlovým zdrojom tohto vyznania viery boli s najväčšou pravdepodobnosťou jeruzalemskí apoštoli a ich blízkosť k daným udalostiam, Pavlova citácia tejto ústnej formulácie poskytuje silný dôkaz, že Ježišov hrob bol nájdený prázdny a že táto skutočnosť bola v ranokresťanskej komunite všeobecne známa. Často opakovaná námietka, že Pavol nevedel o prázdnom hrobe, je zodpovedaná, keď vidíme, že na inom mieste Pavol učil, že Ježišovo zmŕtvychvstanie malo telesnú povahu (Rimanom 8:11; Filipanom 3:21). Pre Pavla by vzkriesenie, ktoré by nevytvorilo prázdny hrob, bolo protirečením.
Po tretie, zdá sa, že existuje silné nepriateľské svedectvo o existencii prázdneho hrobu. Prvé z nich pochádza zo stránok Matúšovho evanjelia, kde Matúš uvádza, že prázdny hrob uznali aj samotní židovskí predstavitelia (Matúš 28:13-15). Tvrdili, že učeníci prišli a ukradli Ježišovo telo. Vzhľadom na blízkosť napísania Matúšovho evanjelia k predmetnej udalosti by sa takéto tvrdenie dalo ľahko vyvrátiť, ak by bolo nepravdivé. Ak by totiž Matúš klamal, jeho správa o reakcii Židov na ohlásenie prázdneho hrobu by sa dala ľahko zdiskreditovať, keďže mnohí súčasníci predmetných udalostí by v čase, keď Matúšovo evanjelium pôvodne kolovalo, ešte žili. Prečo by však obviňovali učeníkov z krádeže Ježišovho tela, keby sa v hrobe stále nachádzalo Ježišovo mŕtve telo? Proti obvinenie Židov predpokladá, že hrob bol prázdny.
To, že Židia obvinili učeníkov z krádeže Ježišovho tela, potvrdzuje kresťanský apologéta Justín Mučeník v polovici druhého storočia (Dialóg so Židom Tryfónom, 108) a potom okolo roku 200 n. l. cirkevný otec Tertulián (De Spectaculis, 30). Justín aj Tertulián komunikovali so židovskými diskutérmi svojej doby a mali možnosť vedieť, čo hovoria ich židovskí oponenti. Pri získavaní informácií sa nespoliehali len na Matúšovo evanjelium. Justín aj Tertulián totiž spomínajú konkrétne detaily, ktoré sa v Matúšovom evanjeliu nenachádzajú. V skutočnosti všetci traja títo autori uvádzajú detaily, ktoré iní nespomínajú. Na základe týchto úvah sa zdá, že existovalo skoré židovské uznanie prázdneho hrobu.
Po štvrté, všetky štyri evanjeliá uvádzajú, že Ježišov hrob ženy objavili prázdnym. Tento bod je obzvlášť významný vzhľadom na patriarchálny charakter Palestíny prvého storočia. Je síce pravda, že za veľmi obmedzených okolností mohli ženy svedčiť na súde, ale zároveň platí, že v židovskej spoločnosti prvého storočia malo svedectvo ženy oveľa menšiu hodnotu ako svedectvo muža. Ak by ste si vymýšľali príbeh v snahe presvedčiť ostatných, že Ježiš vstal z mŕtvych, nikdy by ste ako hlavných svedkov nepoužili ženy. V každom vymyslenom príbehu by ako objavitelia prázdneho hrobu vystupovali mužskí učeníci ako Peter, Ján alebo Ondrej, pretože svedectvo mužov by príbehu dodalo potrebnú dôveryhodnosť.
Evanjeliá však uvádzajú, že zatiaľ čo Ježišovi mužskí učeníci sa krčili v strachu a skrývali sa pred úradmi, boli to ženy, ktoré boli prvými svedkami prázdneho hrobu. Prvotná cirkev by jednoducho nemala dôvod vymýšľať takýto scenár, ak by nebol pravdivý. Prečo by prví kresťania vykresľovali svoje mužské vedenie ako zbabelcov a do úlohy hlavných svedkov by stavali ženy? O jednej z týchto menovaných svedkýň (Mária Magdaléna) sa hovorilo, že bola na začiatku svojho života posadnutá siedmimi diablami, čo z nej v očiach mnohých robilo ešte menej spoľahlivú svedkyňu. Napriek týmto dôkazovým nedostatkom prví kresťania trvali na tom, že prvými svedkami prázdneho hrobu boli v skutočnosti ženy. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie tohto trvania je, že tieto ženy boli prvými svedkami prázdneho hrobu a že prví kresťania neboli ochotní o tom klamať napriek tomu, že to mohlo byť ponižujúce.
Všetky tieto štyri argumenty pomáhajú poskytnúť kumulatívny dôkaz, že hrob Ježiša Krista bol na prvú Veľkú noc prázdny. Obzvlášť výstižný je záver historika Michaela Granta, ktorý je sám skeptikom Ježišovho zmŕtvychvstania: „... ak uplatníme rovnaký druh kritérií, aké by sme uplatnili na akékoľvek iné staroveké literárne pramene, potom sú dôkazy dostatočne pevné a hodnoverné na to, aby sme museli dospieť k záveru, že hrob bol skutočne nájdený prázdny.“
Samozrejme, v tomto príbehu je viac než len prázdny hrob. Dôvodom, prečo sa hrob našiel prázdny, bolo, že muž, ktorý tam bol pochovaný, vstal z mŕtvych. Ježiš nielenže opustil svoj hrob, ale zjavil sa mnohým ľuďom jednotlivo (Lukáš 24:34) a v skupinách (Matúš 28:9; Ján 20:26-30; 21:1-14; Skutky 1:3-6; 1. Korinťanom 15:3-7). A jeho vzkriesenie z mŕtvych by bolo istým dôkazom, že je tým, za koho sa vydáva (Matúš 12:38-40; 16:1-4) - vzkrieseným Božím Synom, našou jedinou nádejou na spásu.
English
Aká je dôležitosť prázdneho hrobu?
