Otázka
Prečo nás Boh skúša?
Odpoveď
Keď sa pýtame, prečo nás Boh skúša alebo prečo dovoľuje, aby sme boli skúšaní, pripúšťame, že skúška skutočne pochádza od neho. Keď Boh skúša svoje deti, robí cennú vec. Dávid sa usiloval o Božie skúšky, žiadal ho, aby preskúmal jeho srdce a myseľ a presvedčil sa, či sú mu verné (Žalmy 26:2; 139:23). Keď Boh skúšal Abrama v otázke obetovania Izáka, Abram poslúchol (Hebrejom 11:17-19) a ukázal celému svetu, že je otcom viery (Rimanom 4:16).
V Starom aj Novom zákone slová preložené ako „skúška“ znamenajú „dokazovanie skúškou“. Keď teda Boh skúša svoje deti, jeho cieľom je dokázať, že naša viera je skutočná. Nie že by ju Boh potreboval dokazovať sám sebe, pretože On vie všetko, ale dokazuje nám, že naša viera je skutočná, že sme naozaj Jeho deti a že žiadna skúška našu vieru nepremôže.
V podobenstve o rozsievačovi Ježiš označuje za odpadlíkov tých, ktorí s radosťou prijímajú semeno Božieho slova, ale akonáhle príde čas skúšky, odpadnú. Jakub hovorí, že skúška našej viery rozvíja vytrvalosť, ktorá vedie k zrelosti v našom chodení s Bohom (Jakubov 1:3-4). Jakub ďalej hovorí, že skúška je požehnaním, pretože keď sa skončí a skúšaní „odolá v skúške“, „prijme veniec života, ktorý Pán prisľúbil tým, čo ho milujú“ (Jakubov 1:12). Skúšky prichádzajú od nášho nebeského Otca, ktorý všetko koná na dobré pre tých, ktorí ho milujú a ktorí sú povolaní byť Božími deťmi (Rimanom 8:28).
Testy alebo skúšky, ktorými prechádzame, prichádzajú rôznymi spôsobmi. Stať sa kresťanom si často vyžaduje, aby sme vystúpili zo svojej zóny pohodlia a vydali sa do neznáma. Vytrvalosť v skúškach vedie k duchovnej zrelosti a úplnosti. Preto Jakub napísal: „Bratia moji, pokladajte to za radosť, keď prídu na vás rozličné skúšky“ (Jakubov 1:2). Skúšky viery môžu prichádzať v malom a v každodenných podráždeniach; môžu to byť aj ťažké utrpenia (Izaiáš 48:10) a útoky satana (Jób 2:7). Nech už je zdroj skúšky akýkoľvek, je pre nás prospešné podstúpiť skúšky, ktoré Boh dopustí.
Rozprávanie o Jóbovi je dokonalým príkladom toho, ako Boh dovolil, aby bol jeden z jeho svätých skúšaný diablom. Jób znášal všetky svoje skúšky trpezlivo a „... nezhrešil a neprisúdil Bohu nič nenáležité“ (Jób 1:22). Opis Jóbových skúšok je však dôkazom toho, že satanova schopnosť skúšať nás je obmedzená Božou zvrchovanou kontrolou. Žiadny démon nás nemôže skúšať ani trápiť nad rámec toho, čo určil Boh. Všetky naše skúšky smerujú k Božiemu dokonalému zámeru a nášmu prospechu.
Existuje mnoho príkladov pozitívnych výsledkov toho, že sme skúšaní. Žalmista prirovnáva naše skúšky k tomu, že sú vyčistené ako striebro (Žalmy 66:10). Peter hovorí o našej viere ako „oveľa cennejšia ako pominuteľné zlato“, a preto prechádzame „zármutkom rozličných skúšok“ (1 Petrov 1:6-7). Skúšaním našej viery Boh spôsobuje, že rastieme v silných učeníkov, ktorí skutočne žijú z viery, a nie z toho, čo vidíme (2. Korinťanom 5:7).
Keď prežívame životné búrky, mali by sme byť ako strom, ktorý zapustí svoje korene stále hlbšie, aby sa lepšie uchopil zeme. Musíme „kopať korene“ hlbšie do Božieho slova a držať sa jeho zasľúbení, aby sme dokázali prežiť všetky búrky, ktoré sa na nás valia.
Najviac nás upokojuje vedomie, že Boh nikdy nedopustí, aby sme boli skúšaní viac, ako sme schopní zvládnuť jeho mocou. Jeho milosť nám stačí a jeho moc je dokonalá v našej slabosti (2. Korinťanom 12:9). „Preto,“ povedal Pavol, „mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný“ (2. Korinťanom 12:10).
English
Prečo nás Boh skúša?
