Otázka
Prečo by ma malo zaujímať, či Boh existuje?
Odpoveď
Existuje nespočetné množstvo názorov nielen na povahu Boha, ale aj na jeho samotnú existenciu. Ľudia majú obmedzené vnímanie zložitosti nášho bezprostredného sveta a celého vesmíru. Iróniou je, že Božia povaha nie je povaha zmätku, ale pokoja. V 1. liste Korinťanom 14:33 sa píše: „veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja...“ Kľúčom k prekonaniu zmätku nie je úplne sa vyhnúť otázke, ale zamerať sa práve na toho, ktorého sa mnohí rozhodli ignorovať (Filipanom 4:6-7).
Mali by sme sa horlivo zaoberať skutočnými, konkrétnymi problémami, ktorým ľudstvo čelí, ako sú chudoba, negramotnosť a choroby, a je pravda, že diskusie o existencii a povahe Boha nám môžu brániť sústrediť sa na tieto výzvy. Prečo by sa teda niekto z nás mal starať o to, či Boh existuje alebo nie? Pre veriaceho človeka je to teologická otázka nad všetky ostatné. Pre nepresvedčených to zostáva filozofickou otázkou. Pre agnostika je teológia len ľudským výmyslom; otázka Božej existencie sa mu zdá zbytočná.
Biblická prezentácia Boha ukazuje, prečo má jeho existencia význam. Božia svätá prirodzenosť je zjavená v kontraste s ľudskou (hriešnou) prirodzenosťou a Biblia dáva ľudstvu normu dobra a zla. Bez rozhodcu neexistuje konečná autorita, ktorá by zvážila hodnoty, ktoré si sami určujeme (Žalmy 19:7-11). Kto povie, že jedna vec je zlá a druhá správna? Prečo je našou povinnosťou pomáhať tým, ktorí to potrebujú? Akou autoritou môžeme namietať proti negramotnosti? Ak neexistuje Boh a život na zemi je jednoducho „prežitie silnejších“, prečo by mal niekto pracovať, aby nakŕmil hladných? Na akom štandarde zakladáme našu morálku?
Boh nám zjavuje svoju podstatu: „Ja som, ktorý som“ (pozri 2. Mojžišova 3:3-15). Tento výrok hovorí o Božej seba-existencii, ktorá je úplne nezávislá od ľudského vnímania Boha. On zahŕňa všetko a sám je meradlom toho, čo je dobré. Žalm 19:1-6 vykresľuje nádherný obraz Božej večnej prirodzenosti a jej zjavenia vo svojom stvorení.
Otázka Božej existencie je dôležitá, pretože v praktickej rovine, ak Boh existuje, je veľká šanca, že sa s nami chce spojiť a že na to, aby sa tak stalo, vyžaduje splnenie určitých noriem. Táto otázka je teda ústredným bodom všetkého. Buď sme stvorení na Boží obraz, alebo nie sme. Láska a súcit sú buď súčasťou Božej prirodzenosti (a preto sa majú odrážať v nás), alebo sú produktom náhodnej biologickej nehody (a preto sú zbytočné). Naša existencia má význam (alebo bezvýznamnosť) v závislosti od existencie (alebo neexistencie) Boha. Riešenie časných, materiálnych problémov ľudstva je dôležité, ale riešenie večných, duchovných problémov ľudstva je ešte dôležitejšie.
Biblia hovorí, že ľudstvo bolo pokazené hriechom. V skutočnosti sú naliehavé globálne problémy, ktorým dnes čelíme, v konečnom dôsledku dôsledkom hriechu. Otázka Božej existencie sa potom stáva mimoriadne dôležitou, pretože ignorovať Božiu existenciu znamená ignorovať realitu hriechu, a tým aj koreň problémov sveta.
Našťastie Boh poskytol spôsob, ako odpustiť hriech a obnoviť naše spoločenstvo s ním prostredníctvom viery v Ježiša Krista (Ján 3:16; Rimanom 3:21-26). Hriešny človek je duchovne mŕtvy a často odmieta akúkoľvek predstavu o jedinom pravom Bohu. Ján 3:19 hovorí: „Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ Je to Boh, kto nás prostredníctvom Ducha Svätého privádza k viere vo svojho Syna (Ján 6:41-51). Spasenie je dar, ktorý Boh ponúka celému ľudstvu (Ján 3:16). Našou úlohou je jednoducho veriť tomu, čo hovorí Boh, a poddať sa jeho Duchu. Platnosť tohto posolstva je, samozrejme, podmienená Božou existenciou.
Prečo sa ľudia snažia presvedčiť ostatných, aby súhlasili s ich názorom na Božiu existenciu? Prečo si kresťania nedokážu udržať svoju vieru v rámci svojich domovov a kostolov, ako sa im často hovorí? Motiváciou mnohých kresťanov je to, že chcú, aby každý mal možnosť mať spoločenstvo s Bohom. Aj kresťanstvo je vo svojej podstate evanjelizačné. Jedným z Ježišových poverení je šíriť evanjelium a získavať učeníkov. Toto šírenie sa uskutočňuje z lásky a je to vnútorný princíp kresťanskej viery.
Hoci Boha nikto nevidel, zjavuje sa nám mnohými spôsobmi. Po prvé, Boh sa dáva poznať prostredníctvom svojho stvorenia (Rimanom 1:20). Ochotný pozorovateľ sa môže pozerať všade okolo seba, vidieť Božie dielo a celý život žasnúť nad zložitosťou a vzájomnou závislosťou všetkých fyzických vecí. Písmo hovorí, že je hlúpe popierať existenciu Boha (Žalmy 14:1). Vesmír bol jasne navrhnutý a my sme boli stvorení so schopnosťou pochopiť ho na určitej úrovni. Písmo jednoznačne hovorí, že Boh nám dal všetko, čo potrebujeme, aby sme uznali jeho existenciu (Jób 38).
Boh sa zjavuje aj prostredníctvom svojho slova (Žalmy 19:7-11). Biblia nás učí o Božej prirodzenosti a poučuje nás o morálke (1. Timotejovi 3:16-17). Najvyšším prejavom Boha je Boží Syn, Ježiš Kristus (Kolosanom 1:15).
Jasnou skutočnosťou je, že Boh existuje. Miluje nás a chce nás priviesť z duchovnej smrti do života vo svojom Synovi, Ježišovi.
English
Prečo by ma malo zaujímať, či Boh existuje?
