Otázka
Prečo by som mal veriť Biblii?
Odpoveď
Biblia obsahuje tvrdenia o stvorení vesmíru, o povahe Boha, ktorý stvoril vesmír a zvrchovane mu vládne, a o osude ľudstva. Ak sú tieto tvrdenia pravdivé, potom je Biblia najdôležitejšou knihou v dejinách ľudstva. Ak je Biblia pravdivá, potom obsahuje odpovede na najväčšie životné otázky: „Odkiaľ som prišiel?“ „Prečo som tu?“ a „Čo sa so mnou stane, keď zomriem?“ Dôležitosť biblického posolstva si vyžaduje, aby sa mu dostalo spravodlivej pozornosti, a pravdivosť jeho posolstva je pozorovateľná, testovateľná a schopná odolať skúmaniu.
Autori Biblie tvrdia, že Biblia je samotné Božie Slovo. Apoštol Pavol píše, že „Celé Písmo je Bohom vnuknuté“ (2. Timotejovi 3:16). To znamená, že všetky slová zaznamenané v pôvodnom spise Písma pochádzajú z Božích úst ešte predtým, ako sa dostali do mysle a pera biblických autorov. Aj apoštol Peter píše, že „Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka, ale ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého.“ (2. Petrov 1:21). To znamená, že písanie Písma bolo riadené Duchom Svätým. Biblia nepochádza od človeka, je teda Božím výtvorom a nesie Božiu autoritu.
V tomto bode je dôležité, aby sa kruhové zdôvodňovanie nestalo odôvodnením viery v Bibliu. Nemôžeme povedať, že človek by mal veriť Biblii len preto, že Biblia hovorí, že by sa jej malo veriť. Ak sa však pravdivé tvrdenia Biblie ukážu ako pravdivé vždy, keď je možné overiť ich pravdivosť, alebo sa ich pravdivosť preukáže počas historických a vedeckých objavov, potom sú vnútorné tvrdenia o dôveryhodnosti samotnej Biblie presvedčivejšie. Vnútorné dôkazy fungujú v tandeme s vonkajšími.
Vnútorné dôkazy o pravdivosti Písma poskytujú mnoho presvedčivých argumentov, prečo by mal človek veriť Biblii. Po prvé, jedinečné posolstvo Biblie ju odlišuje od iných náboženských textov. Biblia napríklad učí, že ľudstvo je vo svojej podstate zlé a zaslúži si večnú smrť. Keby bol človek zodpovedný za obsah Biblie, pohľad na ľudstvo by nebol taký temný - máme tendenciu robiť sa dobrými. Biblia tiež učí, že ľudia nemôžu sami od seba urobiť nič, aby napravili svoj prirodzený stav. Aj to je v rozpore s ľudskou pýchou.
Jednota biblického posolstva je ďalším dôvodom, prečo by mal človek veriť Biblii. Biblia vznikala približne 1 550 rokov, pričom sa na jej písaní podieľalo najmenej 40 ľudských autorov, z ktorých väčšina sa navzájom nepoznala a pochádzala z rôznych prostredí (kráľ, rybár, mýtnik, pastier atď.). Biblia bola napísaná v rôznych prostrediach (púšť, väzenie, kráľovský dvor atď.). Na napísanie Biblie boli použité tri rôzne jazyky a napriek tomu, že sa zaoberá kontroverznými témami, nesie jedno harmonické posolstvo. Zdalo by sa, že okolnosti, ktoré sprevádzali písanie Biblie, zaručujú jej mylnosť, no posolstvo od 1. Mojžišovej po Zjavenie je až neuveriteľne konzistentné.
Ďalším dôvodom, prečo by sme mali veriť Biblii, je jej presnosť. Bibliu by sme si nemali zamieňať s učebnicou prírodných vied, ale to neznamená, že Biblia nehovorí o otázkach, ktoré majú vedecký charakter. Kolobeh vody bol v Písme opísaný stáročia predtým, ako sa stal vedeckým objavom. V niektorých prípadoch sa zdalo, že veda a Biblia sú vo vzájomnom rozpore. Keď však veda pokročila, ukázalo sa, že vedecké teórie boli nesprávne a Biblia mala pravdu. Napríklad kedysi bolo bežnou lekárskou praxou vykrvenie pacientov ako liek na chorobu. Mnoho ľudí zomrelo kvôli nadmernej strate krvi. Teraz lekári vedia, že vykrvenie ako liek na väčšinu chorôb je kontraproduktívne. Biblia vždy učila „Veď v krvi je život tela“ (3. Mojžišova 17:11).
Biblické pravdivé tvrdenia týkajúce sa svetových dejín sa tiež potvrdili. Skeptici kedysi kritizovali Bibliu za to, že sa v nej spomínajú Chetiti (napr. 2. Kráľov 7:6). Ako výčitka proti Písmu sa často uvádzal nedostatok akýchkoľvek archeologických dôkazov, ktoré by potvrdzovali existenciu chetitskej kultúry. V roku 1876 však archeológovia objavili dôkazy o chetitskom národe a začiatkom 20. storočia už bola rozsiahlosť chetitského národa a jeho vplyv v starovekom svete všeobecne známa.
Vedecká a historická presnosť Biblie je dôležitým dôkazom jej dôveryhodnosti, ale Biblia obsahuje aj splnené proroctvá. Niektorí biblickí autori vyslovili tvrdenia o budúcich udalostiach na niekoľko storočí dopredu. Ak by sa niektorá z predpovedaných udalostí stala, bolo by to ohromujúce. Biblia však obsahuje mnoho, mnoho proroctiev. Niektoré z predpovedí sa naplnili v krátkom čase (Abrahám a Sára mali syna, Peter trikrát zaprel Ježiša, Pavol bol Ježišovým svedkom v Ríme atď.) Iné predpovede sa naplnili o stovky rokov neskôr. 300 mesiášskych proroctiev, ktoré Ježiš splnil, nemohol rozumne splniť jeden človek, ak do toho nebola zapojená nejaká väčšia moc. Konkrétne proroctvá, ako napríklad miesto Ježišovho narodenia, jeho činnosť, spôsob smrti a zmŕtvychvstanie, dokazujú predurčenú presnosť Písma.
Keď sa Biblia podrobí skúške, ukáže sa, že je pravdivá v každej oblasti. Jej pravda sa vzťahuje aj na duchovnú oblasť. To znamená, že keď Biblia hovorí, že národ Chetitov existoval, potom môžeme veriť, že Chetiti existovali, a keď Biblia učí, že „všetci zhrešili“ (Rimanom 3:23) a „mzdou hriechu je smrť“ (Rimanom 6:23), potom musíme veriť aj tomu. A keď nám Biblia hovorí, že „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni“ (Rimanom 5:8) a že „kto verí v neho [Ježiša], nezahynul, ale mal večný život“ (Ján 3:16), potom tomu môžeme a mali by sme veriť aj my.
English
Prečo by som mal veriť Biblii?
