Kniha 2 kráľov
Autor: Druhá kniha kráľov autora neuvádza. Podľa tradičného výkladu obe knihy 1. a 2. knihu kráľov napísal prorok Jeremiáš.Obdobie vzniku: Druhá kniha kráľov bola pravdepodobne napísaná, spolu s prvou knihou kráľov v období medzi 560 p. n. l. a 540 p. n. l.
Zámer knihy: Druhá kniha kráľov je pokračovaním 1. knihy kráľov. Pokračuje v príbehu kráľov, ktorí vládli v rozdelenom kráľovstve (Izrael a Júda). Kniha končí porážkou a vyhostením Izraela a Júdu do Asýrie a Babylonu.
Kľúčové verše (Ekumenický preklad):
2. kniha kráľov 17:7-8, Stalo sa to preto, lebo Izraeliti hrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z Egypta, z moci egyptského kráľa faraóna. Oni však uctievali iných bohov, riadili sa zvyklosťami národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov, a zvykmi, ktoré zaviedli izraelskí králi.
2. kniha kráľov 22:1-2, Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom a tridsaťjeden rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Adaju z Bockatu, sa volala Jedida. Robil to, čo uznáva Hospodin za správne. Chodil po všetkých cestách svojho praotca Dávida a neodkláňal sa napravo ani naľavo.
2. kniha kráľov 24:2, Hospodin vysielal proti nemu záškodnícke skupiny Chaldejcov, Sýrčanov, Moábčanov a Ammónčanov. Vysielal ich proti Júdovi, aby ho ničili, podľa Hospodinovho slova, ktoré ohlásil o svojich služobníkoch prorokoch.
2. kniha kráľov 8:19, Hospodin však nechcel vyhladiť Júdu pre svojho služobníka Dávida. Prisľúbil mu totiž, že jemu a jeho potomkom navždy ponechá sviecu.
Stručné zhrnutie: Druhá kniha kráľov vykresľuje úpadok rozdeleného kráľovstva. Proroci ďalej varujú ľud, že Boží súd je blízko, ale ľudia odmietajú robiť pokánie. Nad Izraelom opakovane vládnu zlí králi a aj keď v Judsku bolo pár dobrých kráľov, väčšina z nich odviedla ľudí od uctievania Hospodina. Týchto pár dobrých vládcov, spolu s Eliášom a ostatnými prorokmi už však úpadok národa zastaviť nevedia. Severné kráľovstvo, Izrael, je zničené asýrskymi vojskami a asi o 136 rokov neskôr zničia babylonské vojská Južné kráľovstvo — Judsko.
Kniha obsahuje tri hlavné témy: 1. Hospodin bude súdiť svoj ľud ak Ho prestanú poslúchať a otočia sa Mu chrbtom. Nevera Izraelcov sa odráža v modloslužbe väčšiny kráľov a mala za následok, že Boh vylial Svoj spravodlivý hnev proti ich vzbure.
2. Slovo pravých Božích prorokov sa vždy naplní. Boh vždy dodrží Svoje slovo, takže aj slovo Jeho prorokov je pravdivé. 3. Boh je verný, pamätá na Svoj sľub Dávidovi (2. Samuelova 7:10-13) a napriek neposlušnosti ľudí a zlých kráľov, ktorý im vládli, Hospodin neukončil trvanie Dávidovho rodu.
Prorocká symbolika: Ježiš použil príbeh vdovy zo Sarepty z 1. knihy kráľov a príbeh o Námanovi v 2. knihe kráľov, aby ukázal, aké veľké je Božie zľutovanie nad tými, ktorých Židia považovali za nehodných Božej milosti — chudobných, slabých, utláčaných, vyberačov daní, Samaritánmi, pohanmi. Tým, že Ježiš uviedol tieto príklady chudobnej vdovy a malomocného, ukázal sa ako Lekár, ktorý uzdravuje a slúži tým, ktorí najviac potrebujú zvrchovanú milosť. Práve toto je základom tajomstva tela Kristovho, Jeho cirkvi, ktorú tvoria všetky spoločenské vrstvy, muži, ženy, bohatí aj chudobní, Židia aj pohania (Efezským 3:1-6).
Mnoho Eliášových zázrakov je predzvesťou tých, ktoré urobil Ježiš. Eliáš vzkriesil z mŕtvych syna ženy zo Šunému (2. kniha kráľov 4:34-35), uzdravil Námana z malomocenstva (2. kniha kráľov 5:1-19), rozmnožil chlieb a nakŕmil stovky ľudí, ešte aj zostalo (2. kniha kráľov 4:42-44).
Praktická aplikácia: Boh nenávidí hriech a nedopustí, aby pokračoval donekonečna. Ak Mu patríme, môžeme očakávať, že nás napomenie, ak Ho neposlúchneme. Milujúci otec trestá svoje deti pre ich dobro, aby dokázal, že sú skutočne Jeho. Boh si môže použiť aj neveriacich na to, aby napomenul Svoj ľud a dáva varovanie pred tým ako privedie súd. Ako kresťania máme k dispozícii Jeho Slovo, ktoré nás vedie a varuje ak odbočíme z cesty. Tak ako proroci kedysi, Jeho Slovo je vierohodné a vždy hovorí pravdu. Aj keď my občas sklameme, Božia vernosť Jeho ľudu nesklame nikdy.
Príbehy o vdove a o malomocnom sú pre nás príkladom pohľadu na telo Kristovo. Tak ako Eliášovi bolo ľúto tých z nižších vrstiev spoločnosti, aj my by sme mali do svojich zborov vítať všetkých, ktorý patria Kristovi. Boh „neuprednostňuje nikoho" (Skutky 10:34), ani my by sme nemali.
English
Prehľad Starého Zákona
Kniha 2 kráľov
