List Filipanom
Autor: Filipanom 1:1 uvádza ako autora listu Filipanom apoštola Pavla, ktorému pravdepodobne pomáhal Timoteus.Doba vzniku: Kniha List Filipanom bola napísaná približne v roku 61 n. l.
Účel knihy: List Filipanom, jeden z Pavlových väzenských listov, bol napísaný v Ríme. Práve vo Filipách, ktoré navštívil apoštol na svojej druhej misijnej ceste (Skutky 16:12), sa obrátila ku Kristovi Lýdia a filipský žalárnik s rodinou. Teraz, o niekoľko rokov neskôr, je cirkev už pevne ustanovená, ako to vidieť z oslovenia, ktoré zahŕňa „správcov (starších) a diakonov" (Filipanom 1:1).
Dôvodom napísania epištoly bolo poďakovanie za finančný dar od cirkvi vo Filipách, ktorý priniesol apoštolovi jeden z jej členov Epafroditus (Filipanom 4:10–18). Je to láskavý list skupine kresťanov, ktorí boli Pavlovi obzvlášť blízki (2 Kor 8:1-6) a doktrinálnymi otázkami sa zaoberá pomerne málo.
Kľúčové verše (Ekumenický preklad):
Filipanom 1:21, „Veď pre mňa žiť je Kristus a umrieť je zisk."
Filipanom 3:7, „No to, čo mi bolo ziskom, som pre Krista pokladal za stratu."
Filipanom 4:4, „Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa!"
Filipanom 4:6-7, „Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi."
Filipanom 4:13, „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje."
Stručné zhrnutie: List Filipanom by sa dal nazvať „zdroj radosti v utrpení". Kniha je o Kristovi v našom živote, Kristovi v našej mysli, Kristovi ako našom cieli, Kristovi ako našej sile a radosti cez utrpenie. Bol napísaný počas Pavlovho uväznenia v Ríme, asi tridsať rokov po Kristovom nanebovstúpení a asi desať rokov potom, čo Pavol prvýkrát kázal vo Filipách.
Pavol bol Nerov zajatec, napriek tomu list vyžaruje víťazstvom a často sa v ňom objavujú slová „radosť" a „radujte sa" (Filipanom 1:4, 18, 25, 26; 2:2, 28; Filipanom 3:1, 4:1, 4, 10). Pravý kresťanský život spočíva v uskutočňovaní a naplňovaní života, prirodzenosti a mysle Krista, ktorý v nás žije, bez ohľadu na naše okolnosti (Filipanom 1:6, 11; 2:5, 13). Vrchol listu je v 2:5–11, kde je slávne a hlboké vyznanie pokory a vyvýšenosti nášho Pána Ježiša Krista.
List Filipanom možno rozdeliť takto:
Úvod 1:1-7
I. Kristus ako kresťanov život: radosť napriek utrpeniu, 1:8–30
II. Kristus ako kresťanov vzor: radosť v pokornej službe, 2:1–30
III. Kristus ako cieľ viery, túžby a očakávania kresťanov, 3:1–21
IV. Kristus ako kresťanova sila: radosť uprostred úzkosti 4:1–9
Záver 4:10-23
Súvislosti: Rovnako ako v mnohých ďalších listoch, aj tu Pavol varoval nových veriacich vo filipskom zbore, aby si dávali dávali pozor na sklon k zákonníctvu, ktorý sa v prvotných cirkvách neustále objavoval. Židia boli tak prepojení so starozákonnými predpismi, že zo strany judaistov bol neustále vyvíjaný nátlak o návrat k učeniu o spáse prostredníctvom skutkov. Pavol ale opakuje, že spasenie je iba z viery a iba z Krista, a judaistov označil za „psov" a „mužov, ktorí páchajú zlo". Stúpenci zákona osobitne trvali na tom, aby nový veriaci v Krista boli naďalej obrezávaní podľa požiadaviek Starej zmluvy (Genesis 17:10-12; Leviticus 12:3). Týmto spôsobom sa pokúšali vlastným úsilím potešiť Boha a povyšovali sa nad kresťanmi z pohanov, ktorí sa tohoto rituálu nezúčastnili. Pavol vysvetlil, že tí, ktorých umyla Baránkova krv, už nemajú vykonávať rituál, ktorý symbolizoval potrebu čistého srdca.
Praktické uplatnenie: List Filipanom je jeden z Pavlových najosobnejších listov a ako taký má niekoľko osobných aplikácií pre veriacich. Pavol, v liste napísanom počas svojho väzenia v Ríme, nabáda Filipanov, aby nasledovali jeho príklad a boli „povzbudení k tomu, aby hovorili Božie slovo odvážnejšie a nebojácnejšie" (Filipanom 1:14) i v časoch prenasledovania. Každý kresťan už niekedy zakúsil nepriateľstvo neveriacich voči Kristovmu evanjeliu. To sa dá očakávať. Ježiš povedal, že svet ho nenávidel a bude nenávidieť aj jeho nasledovníkov (Ján 15:18). Pavol nás vyzýva, aby sme vytrvalo čelili prenasledovaniu, aby sme „stáli pevne v jednom duchu a svorne bojovali za vieru v evanjelium" (Filipanom 1:27).
Ďalšou oblasťou, kde sa dá uplatniť posolstvo listu Filipanom je potreba, aby sa kresťania zjednotili v pokore. Sme zjednotení s Kristom a musíme sa usilovať o to, aby sme boli zjednotení navzájom. Pavol nám pripomína, aby sme „zmýšľali rovnako, rovnako milovali, boli jedna duša a jedna myseľ!" a aby sme odložili namyslenosť a sebectvo, „ale v pokore považovali druhých za lepších, ako sme my sami". Aby sme dbali na záujmy ostatných a starali sa jeden o druhého (Filipanom 2:2–4). Dnes by v cirkvi bolo oveľa menej konfliktov, keby sme si všetci vzali k srdcu tieto Pavlove rady.
Iným praktickým vzorom listu Filipanom je radosť, ktorou je presiaknutý celý Pavlov list. Raduje sa z toho, že je ohlasovaný Kristus (Filipanom 1:8); raduje sa zo svojho prenasledovania (2:18); nabáda ostatných, aby sa radovali v Pánovi (3:1); a o filipských bratoch hovorí ako o svojej „radosti a korune" (4:1). Svoje povzbudenie uzatvára slovami: „Ustavične sa radujte v Pánovi; opakujem: Radujte sa!" (4:4-7). Ako veriaci sa môžeme radovať a prežívať Boží pokoj vtedy, keď na Neho vrháme všetky svoje starosti, ak „vo všetkom s vďakou predkladáme Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách" (4:6). Pavlova radosť, napriek prenasledovaniu a väzneniu, ktorému čelil, vyžaruje z celej tejto epištoly a keď svoje myšlienky sústredíme na Pána, je nám prisľúbené, že budeme zažívať rovnakú radosť (Filipanom 4:8-9).
English
Prehľad Nového Zákona
List Filipanom
