List Galaťanom
Autor: List Galaťanom 1:1 označuje za autora knihy apoštola Pavla.Obdobie vzniku: Na základe toho kam bol tento list poslaný a podľa misijnej cesty, počas ktorej Pavol založil zbory v tejto oblasti, môžeme datovať List Galaťanom do obdobia medzi rokmi 48 n. l. a 55 n. l.
Zámer knihy: Zbory v Galácii boli tvorené hlavne obrátenými Židmi a čiastočne obrátenými pohanmi, ako to bolo vo väčšine prípadov. Pavol tu obhajuje svoje postavenie apoštola, doktríny, ktoré učí, aby mohol utvrdiť Galatské zbory vo viere v Krista, a to hlavne ohľadne ospravedlnenia z viery. Téma je teda zväčša rovnaká ako v Liste Rímskym — ospravedlnenie z viery. V tomto liste sa však Pavol viac zameriava na to, že človek bude ospravedlnený z viery, nie zo skutkov a dodržiavania Mojžišovho zákona.
List Galatským nebol napísaný ako esej súdobej histórie. Pavel vyjadruje nesúhlas s prekrúteným evanjeliom Ježiša Krista. Židia potlačili základnú pravdu, že človek bude ospravedlnený jedine z viery a nie zo skutkov zákona, keď trvali na tom, že veriaci musia dodržiavať zákon, aby boli dokonalí pred Bohom. Pavel napísal tento list, keď sa dozvedel, že toto učenie preniká do zborov v Galácii, a že ich to okradlo o dedičstvo slobody.
Kľúčové verše (Ekumenický preklad):
List Galaťanom 2:16, „však vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa Zákona, ale iba vierou v Krista Ježiša. Aj my sme uverili v Ježiša Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa Zákona, lebo zo skutkov podľa Zákona nebude nikto ospravedlnený."
List Galaťanom 2:20, „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa."
List Galaťanom 3:11, „Je zrejmé, že pred Bohom nikto nie je ospravedlnený zo Zákona, pretože spravodlivý z viery bude žiť."
List Galaťanom 4:5-6, „aby vykúpil tých, čo sú pod Zákonom, a aby sme dostali synovstvo. A keď ste synmi, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, ktorý volá: „Abba, Otče."
List Galaťanom 5:22-23, „No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon."
List Galaťanom 6:7, „Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj žať."
Stručné zhrnutie: Výsledok ospravedlnenia milosťou skrze vieru je duchovná sloboda. Pavel zdôrazňuje Galaťanom, aby stáli pevne vo svojej slobode a nedali „sa znova zapriahnuť do jarma otroctva" (Galaťanom 5:1), to je Mojžišov zákon. Kresťanská sloboda nie je len výhovorkou na uspokojovanie pudov, je to príležitosť ako si navzájom preukazovať lásku (Galaťanom 5:13; 6:7-10). Táto sloboda nás neizoluje od každodenných ťažkostí. Môže ale zintenzívniť boj Ducha a tela. Telo však bolo ukrižované s Kristom (Galaťanom 2:20) a dôsledkom toho Duch prináša ovocie ako láska, radosť a pokoj do života kresťana (Galaťanom 5:22-23).
List Galaťanom bol napísaný v duchu znepokojenia. Pre Pavla nebolo dôležitou otázkou to, či je človek obrezaný, ale či sa stal „novým stvorením" (Galaťanom 6:15). Ak by Pavol neuspel svojimi argumentami, že ospravedlnenie je možné len z viery, kresťanstvo by zostalo len sektou Judaizmu, namiesto toho aby sa stalo univerzálnou cestou k spaseniu. List Galaťanom nie je teda len Lutherovou epištolou, je epištolou každého veriaceho, ktorý spolu s Pavlom vyznáva: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa" (Galaťanom 2:20, Ekumenický preklad).
Knihy Jakub a List Galaťanom zobrazujú dva aspekty kresťanstva, ktoré od začiatku vyzerajú, že sú v protiklade, ale v skutočnosti sa vlastne dopĺňajú. Jakub trvá na Kristovej morálke, vyžaduje skutky ako dôkaz existencie viery. Jakub však rovnako ako Pavol kladú dôraz na premenu jednotlivca Božou milosťou (Jakub 1:18). List Galaťanom zdôrazňuje, že sila evanjelia vedie k morálke (Galaťanom 3:13-14). Nie je to tak, že by sa Pavol zaoberal morálkou menej ako Jakub (Galaťanom 5:13). Tieto aspekty kresťanskej viery sprevádzajú jeden druhý ako dve strany jednej mince.
Súvislosti: Od začiatku do konca Pavlovho Listu Galaťanom je zachraňujúca milosť — ako dar Boží — porovnávaná s Mojžišovým zákonom, ktorý nedokáže zachrániť. Judaisti, ktorí sa vracali k Mojžišovmu zákonu ako k zdroju ospravedlnenia, mali veľký vplyv v rannej cirkvi, že dokonca do svojho klamu vtiahli aj vplyvného kresťana Petra (Galaťanom 2:11-13). Prví kresťania tak lipli na Mojžišovom zákone, že im Pavol musel neustále pripomínať, že pravda o spasení z milosti nemá nič spoločné s dodržiavaním zákona. Témy, ktoré spájajú List Galaťanom so Starou zmluvou sa sústreďujú okolo kontrastu medzi zákonom a milosťou; neschopnosťou zákona ospravedlniť (2:16); skutočnosť, že veriaci umrel zákonu (2:19); Abrahámove ospravedlnenie z viery (3:16); zákon neprináša spasenie ale Boží hnev (3:10) a to, že láska a nie skutky napĺňa zákon (5:14).
Praktická aplikácia: Jednu z hlavných tém Listu Galaťanom nájdeme v 3:11: „spravodlivý z viery bude žiť". Vierou nie sme len zachránení (Ján 3:16, Efežanom 2:8-9), ale život veriaceho v Krista — deň za dňom — žijeme vierou. Viera nie je niečo, čo by sme sami vedeli vykúzliť, je to dar od Boha, nezávisí od skutkov, ale našou zodpovednosťou a radosťou je, aby sme: 1) ukazovali svoju vieru ostatným, aby videli Kristove dielo v našom živote 2) rozhojňovali svoju vieru aplikovaním duchovnej disciplíny (štúdium Biblie, modlitba, poslušnosť).
Ježiš povedal, že nás bude poznať po ovocí v našom živote (Matúš 7:16), ktoré je dôkazom našej viery. Všetci kresťania by mali byť svedomití a snažiť sa budovať vieru, aby naše životy odrážali Krista a aby Ho v nás ostatní videli a „oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!" (Matúš 5:16, Ekumenický preklad).
English
Prehľad Nového Zákona
List Galaťanom
