Otázka
Jakubov list, List Jakuba
Autor: Autor tohto listu je Jakub, nazývaný spravodlivý, ktorý bol pravdepodobne brat Ježiša Krista (Matúš 13:55; Marek 6:3). Jakub v Ježiša zo začiatku neveril (Ján 7:3-5), uveril až po zmŕtvychvstaní (Skutky 1:14; 1. Korinťanom 15:7; Galaťanom 1:19). Stal sa hlavou zboru v Jeruzaleme a je spomínaný hlavne ako pilier zboru (Galaťanom 2:9).Obdobie vzniku: Jakubov list je pravdepodobne najstaršou knihou Novej zmluvy, napísaná pravdepodobne už okolo roku 45 n. l., ešte pred prvým koncilom v Jeruzaleme v roku 50 n. l. Podľa historika Josephusa Flavia, bol Jakub umučený okolo roku 62 n. l.
Zámer knihy: Niektorí ľudia sa domnievajú, že táto epištola bola napísaná ako odpoveď na príliš horlivé výklady Pavlovho učenia o viere. Tento extrémny názor, zvaný antinomianizmus, tvrdil, že vierou v Krista sme úplne oslobodení od všetkých zákonov a predpisov Starej zmluvy, svetských a morálnych zákonov spoločnosti. List Jakuba je adresovaný všetkým židovským kresťanom, rozptýleným do všetkých národov (Jakub 1:1). Martin Luther, ktorý neznášal tento list a nazval ho „slamenou epištolou", nepochopil, že Jakubovo učenie o skutkoch dopĺňa, nevyvracia Pavlovo učenie o viere. Kým sa Pavlovo učenie sústreďuje na ospravedlnenie pred Bohom, Jakubovo učenie sa sústreďuje na skutky, ktoré sú dôkazom ospravedlnenia. Jakub píše Židom, aby ich povzbudil k tomu, aby vytrvávali a rástli v novej kresťanskej viere. Jakub zdôrazňuje, že dobré skutky sú prirodzeným výsledkom v živote tých, ktorí sú naplnení Duchom Svätým a pýta sa, či je možné, aby človek mal zachraňujúcu vieru, ak nie je v jeho živote vidno ovocie Ducha — tak ako to Pavol popisuje v liste Galaťanom 5:22-23.
Kľúčové verše:
Jakub 1:2-3 — „Bratia moji, pokladajte to za radosť, keď prídu na vás rozličné skúšky, veď viete, že ak sa vaša viera osvedčí, vedie to k vytrvalosti." (Ekumenický preklad)
Jakub 1:19 — „Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu." (Ekumenický preklad)
Jakub 2:17-18 — „Tak aj viera: Ak sa nedokazuje skutkami, sama osebe je mŕtva. Ale niekto povie: „Ty máš vieru, ja mám skutky." Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem vieru zo svojich skutkov." (Ekumenický preklad)
Jakub 3:5 — „Tak aj jazyk je síce malým údom, ale dokáže veľké veci. Pozrite: Aký malý oheň, a aký veľký les zapáli!" (Ekumenický preklad)
Jakub 5:16b — „Veľa zmôže účinná modlitba spravodlivého." (Ekumenický preklad)
Stručné zhrnutie: List Jakuba vykresľuje život viery cez skutočné náboženstvo (1:1-27), skutočnú vieru (2:1-3:12) a pravú múdrosť (3:13-5:20). Táto kniha obsahuje obdobu Ježišovho „kázania na vrchu", ktoré je v Matúšovi 5-7 kapitole. Jakub v prvej kapitole začína celkovým opisom znakov života viery. V kapitole 2 a začiatkom 3. kapitoly, rozoberá sociálnu spravodlivosť a vieru v praxi. Porovnáva a dáva do kontrastu rozdiel medzi svetskou a Božou múdrosťou a vyzýva nás, aby sme sa odvrátili od zlého a priblížili sa k Bohu. Jakub zvlášť napomína bohatých, ktorí zhromažďujú majetok a tých, ktorí si myslia, že sú si sebestační. Na záver končí povzbudením veriacich k trpezlivosti v utrpení, k modlitbe, k starostlivosti o druhých a aby sme sa podporovali vo viere prostredníctvom spoločenstva.
Súvislosti: Jakubov list je základným opisom vzťahu medzi vierou a skutkami. Židovskí kresťania, ktorým Jakub píše, boli tak hlboko zakorenení v Mojžišovom zákone a v skutkoch, že Jakub strávil podstatnú časť vysvetľovaním tejto zložitej pravdy — že nikto nie je ospravedlnený zo skutkov zákona (Galaťanom 2:16). Tvrdí, že aj keby sa snažili ako najlepšie vedia dodržať všetky zákony a rituály, dodržať to je nemožné, pretože aj prekročením najmenšej časti zákona ich robí vinných (Jakub 2:10), pretože zákon je celok a nedodržaním jednej časti znamená porušiť ho celý.
Praktická aplikácia: V Jakubovom liste vidíme výzvu pre verných nasledovateľov Ježiša Krista, aby nie len rozprávali o viere, ale aby ju žili. Keďže náš život viery vyžaduje rast a poznanie Slova, Jakub nás nabáda aby sme nezostali len pri tom. Veľa kresťanov považuje tento list za náročný, pretože v 108 veršoch Jakub prezentuje 60 povinností. Zameriava sa na pravdy obsiahnuté v Ježišovom „kázaní na vrchu" a motivuje nás aby sme žili to, čo nás Ježiš naučil.
Táto epištola sa vysporadúva s myšlienkou, či je možné aby sa niekto stal kresťanom a pokračoval v živote v hriechu a nevykazoval ovocie spravodlivosti. Jakub vyhlasuje, že takú „vieru" majú aj démoni, ktorí " veria a trasú sa" (Jakub 2:19). Taká „viera" nedokáže zachrániť, pretože nie je overená skutkami, ktoré sú znakom skutočnej viery (Efežanom 2:10). Dobré skutky nie sú dôvodom nášho spasenia, ale sú jeho výsledkom.
English
Prehľad Nového Zákona
Jakubov list, List Jakuba
