List Rimanom
Autor: List Rímskym 1:1 označuje za autora knihy apoštola Pavla. Podľa Rímskym 16:22 to vyzerá, že Pavlove slová zapísal muž menom Tertius.Obdobie vzniku: List Rímskym bol pravdepodobne napísaný približne v rokoch 56-58 n. l.
Zámer knihy: Rovnako ako vo všetkých Pavlových listoch zborom, je Pavlovým zámerom zvestovať slávu Pána Ježiša Krista, vyučovaním doktrín, poučovaním a povzbudzovaním veriacich, ktorý budú čítať tento list. Pavol adresoval tento list hlavne Rimanom „Bohom milovaným, povolaným svätým" (Rímskym 1:7). Pretože sám Pavol bol rímskym občanom, mal veľký záujem o veriacich v Ríme. Keďže Pavol ešte v období písania listu nenavštívil zbor veriacich v Ríme, slúžil tento list zároveň na predstavenie Pavla zboru.
Kľúčové verše (Ekumenický preklad):
Rímskym 1:16, „Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho, najprv Žida, potom Gréka."
Rímskym 3:9-11, „Čo teda? Máme azda nejakú prednosť? Vôbec nie. Veď práve sme obvinili Židov aj Grékov, že všetci sú pod hriechom, ako je napísané: Nieto spravodlivého, niet ani jedného, niet rozumného, niet nikoho, kto by hľadal Boha."
Rímskym 3:21, „Teraz však je zjavená Božia spravodlivosť bez Zákona dosvedčená Zákonom a Prorokmi."
Rímskym 3:23, „lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu."
Rímskym 5:8, „No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni."
Rímskym 6:23, „Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi."
Rímskym 8:9, „No vy nežijete telesne, ale duchovne, ak vo vás prebýva Boží Duch. Ale ak niekto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho."
Rímskym 8:28, „Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia."
Rímskym 8:37-39, „Toto všetko však víťazne prekonávame skrze toho, ktorý si nás zamiloval. Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi."
Rímskym 10:9-10, „Pretože ak svojimi ústami vyznáš Ježiša ako Pána a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme v spravodlivosť, ale ústami vyznávame spásu."
Rímskym 12:1, „Povzbudzujem vás teda, bratia, pre Božie milosrdenstvo, aby ste odovzdávali svoje telá ako živú, svätú, Bohu príjemnú obetu, ako vašu rozumnú službu Bohu."
Rímskym 12:19, „Milovaní, nepomstite sa sami, ale dajte miesto hnevu. Veď je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím, hovorí Pán."
Rímskym 16:17, „Napomínam vás však, bratia, aby ste sa mali na pozore pred tými, ktorí vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v rozpore s učením, ktoré ste sa naučili. Odvráťte sa od nich!"
Stručné zhrnutie: Pavol bol nadšený, že bude môcť konečne slúžiť v tomto zbore a všetci to tak vnímali (Rímskym 1:8-15). List Rímskym bol napísaný z Korintu, tesne pred Pavlovou cestou do Jeruzalema, aby odovzdal milodary pre chudobných v Jeruzaleme. Potom plánoval ísť do Ríma a odtiaľ do Španielska (Rímskym 15:24), jeho plány však boli prerušené zatknutím v Jeruzaleme. Do Ríma nakoniec išiel ako väzeň. List do Ríma odniesla pravdepodobne Féba, ktorá patrila do zboru v Kenchreách, blízko Korintu (Rímskym 16:1).
List Rímskym má predovšetkým zameranie na doktríny a môže byť rozdelený na 4 časti: potreba spravodlivosti (1:18—3:20), poskytnutá spravodlivosť (3:21—8:39), preukázaná spravodlivosť (9:1—11:36), praktická spravodlivosť (12:1—15:13). Hlavná téma tohto listu je zjavná — spravodlivosť. Vedený Duchom Svätý, Pavol najprv obviňuje všetkých ľudí z hriešnosti. Vyjadruje svoju túžbu učiť pravdu Božieho Slova ľudí v Ríme. Chcel si byť istý, že zostávajú na správnej ceste. Zdôrazňuje, že sa nehanbí za evanjelium (Rímskym 1:16), pretože je to moc, skrze ktorú sme spasení.
List Rímskym hovorí o Bohu, kým je a čo urobil. Hovorí o Ježišovi Kristovi, čo pre nás znamená Jeho smrť. Hovorí nám o tom, aký sme bez Krista a kým sa stávame, keď uveríme v Neho. Pavol poukazuje na to, že Boh nečaká od ľudí, že si dajú život do poriadku pred tým, ako uveria v Krista. Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.
Súvislosti: V Liste Rímskym, Pavol niekoľkokrát používa postavy a udalosti Starého zákona ako príklady slávnej pravdy. Abrahám uveril a spravodlivosť mu bola počítaná z viery, nie z jeho skutkov (Rímskym 4:1-5). V Rímskym 4:6-9, Pavol zmieňuje Dávida, ktorý zopakoval rovnakú pravdu: „Blahoslavení, ktorým boli odpustené neprávosti a ktorých hriechy sú prikryté. Blahoslavený človek, ktorému Pán nezaráta hriech."
Pavol hovorí o Adamovi, aby vysvetlil Rimanom doktrínu o dedičnom hriechu a používa príbeh o Sáre a Izákovi, zasľúbenom dieťati, aby ilustroval princíp, že kresťania sú skrze Krista zasľúbenými deťmi Božej milosti. V kapitolách 9—11, Pavol pripomína dejiny Izraelského národa a vyhlasuje, že Boh nezavrhol Izrael úplne (Rímskym 11:11-12), ale dovolil aby sa potácali, kým sa nenaplní počet spasených pohanov.
Praktická aplikácia: List Rímskym jasne ukazuje, že nemôžeme urobiť nič, aby sme boli spasení. Každý „dobrý" skutok, ktorý sme kedy urobili je pred Bohom ako špinavá handra. Sme mŕtvy v našich hriechoch a previneniach a zachrániť nás môže len Božia milosť. Boh nám svoju milosť preukázal tým, že poslal svojho Syna, Ježiša Krista, aby zomrel namiesto nás na kríži. Ak obrátime svoj život ku Kristovi, už nie sme ovládaní našou hriešnou prirodzenosťou, ale vedie nás Duch Svätý. Ak vyznáme, že Ježiš je Pán a veríme, že vstal z mŕtvych, sme zachránení, znovuzrodení. Máme žiť tak, aby sme naše životy mohli Bohu ponúknuť ako živú obeť. Našou najväčšou túžbou by malo byť, aby sme uctievali Boha, ktorý nás zachránil. Asi najlepšou aplikáciou Listu Rímskym je uplatnenie Rímskym 1:16 a nehanbiť sa za evanjelium. Buďme verní v jeho zvestovaní!
English
Prehľad Nového Zákona
List Rimanom