Kniha Sudcov, Sudcovia
Autor: Kniha sudcov neuvádza meno autora. Podľa tradičného výkladu bol autorom Knihy sudcov prorok Samuel. Dostupné dôkazy naznačujú, že autor Knihy sudcov žil krátko po období sudcov. Samuel tomuto predpokladu vyhovuje.Obdobie vzniku: Kniha sudcov bola pravdepodobne napísaná v období medzi rokmi 1045 p. n. l. a 1000 p. n. l.
Zámer knihy: Kniha sudcov môže byť rozdelená na 2 časti:
1) Kapitoly 1-16, ktoré podávajú výpoveď o dobyvačných bojoch, počnúc od porazenia Kanaáncov a končiac porážkou Filištíncov a smrťou Samsona.
2) Kapitoly 17-21 sa označujú za dodatok, pretože nesúvisia s predošlými kapitolami. Tieto kapitoly sú uvedené ako obdobie „kedy v Izraeli ešte nebolo kráľa" (Kniha sudcov 17:6, 18:1, 19:1, 21:25). Kniha Rút bola pôvodne súčasťou Knihy sudcov, ale v roku 450 n. l. z nej bola vybratá, aby sa stala samostatnou knihou.
Kľúčové verše (Ekumenický preklad):
Kniha Sudcov 2:16-19, Potom im Hospodin vzbudil sudcov, ktorí ich zachraňovali z rúk plieniteľov. Oni však svojich sudcov neposlúchali, lež smilnili s inými bohmi a klaňali sa im. Čoskoro odbočili z cesty, po ktorej chodievali ich otcovia, keď poslúchali Hospodinove prikázania. Nesprávali sa tak ako ich otcovia. Kedykoľvek im Hospodin ustanovil sudcu, Hospodin bol s ním, a kým sudca žil, vyslobodzoval ich z rúk nepriateľov. Hospodin sa totiž zľutovával nad nimi, keď vzdychali pod tými, čo ich utláčali a trápili.
Kniha Sudcov 10:15, Izraeliti odpovedali Hospodinovi: „Zhrešili sme, nalož s nami ako uznáš za vhodné, len dnes nás zachráň."
Kniha Sudcov 21:25, V tom čase v Izraeli nebolo kráľa. Každý robil, čo pokladal za správne.
Stručné zhrnutie: Kniha sudcov je tragický príbeh o tom, ako bol Jahve (Boh) postupom času braný za samozrejmosť Jeho vlastnými deťmi. Kniha sudcov je smutný kontrast ku knihe Jozua, ktorá zaznamenáva požehnania, ktoré Boh udelil Izraelcom za ich poslušnosť pri dobývaní zasľúbenej zeme. V Knihe sudcov vidíme neposlušný a modlársky ľud, smerujúci k mnohým porážkam. Boh však nikdy neodmietol otvoriť svoju láskavú náruč, kedykoľvek Jeho ľud oľutoval svoje zlé skutky a volal Jeho meno (Kniha sudcov 2:18). Boh prostredníctvom 15 sudcov Izraelských plnil svoje zasľúbenie dané Abrahámovi, že bude chrániť a žehnať jeho potomstvo (Genesis 12:2-3).
Po smrti Jozuu a jeho súčasníkov sa Izraelci vrátili k uctievaniu Baala a Aštarty. Boh dopustil, aby Izraelci trpeli následkami uctievania falošných bohov. Vtedy volal Boží ľud o pomoc k svojmu Jahve (Bohu). Boh dal svojmu ľudu sudcov, aby ich viedli k životu v spravodlivosti. Ľud sa ale znovu a znovu otáčal Bohu chrbtom a vracal sa k hriešnemu životu. Boh však dodržal svoju časť zmluvy s Abrahámom a zachraňoval Svoj ľud z rúk utláčateľov celých 480 rokov, ktoré Kniha sudcov popisuje.
Pravdepodobne najvýraznejším sudcom bol 12. sudca Samson, ktorý viedol Izrael po 40 ročnom období pod vládou bezohľadných Filištíncov. Samson viedol Boží ľud k víťazstvu nad Filištíncami a prišiel pri tom o život, po 20. rokoch spravovania Izraela.
Prorocká symbolika: Oznámenie Samsonovej matke, že bude mať syna, ktorý povedie Izrael je podobné oznámeniu Márii, že sa jej narodí Mesiáš. Boh poslal svojho anjela k obom ženám a oznámil im, že „počne a porodí syna" (Kniha sudcov 13:7; Lukáš 1:31), ktorý povedie Boží ľud.
Božie zmilovanie nad Jeho ľudom napriek ich hriechu a odmietnutiu je predobrazom Krista na kríži. Ježiš zomrel, aby vyslobodil svoj ľud z hriechu- všetkých, ktorí v Neho uveria. Hoci niektorí z tých, ktorí Ho nasledovali počas Jeho pozemskej služby, Ho odmietli a odpadli, On stále verný Svojmu zasľúbeniu išiel na kríž a zomrel za nás.
Praktická aplikácia: Neposlušnosť vždy prináša súd. Izraelci sú dokonalým príkladom toho, čo nemáme robiť. Namiesto toho, aby sa poučili, že Boh vždy potrestá každú vzburu proti Nemu, stále neposlúchali a trpeli trest. Ak pokračujeme v neposlušnosti, privolávame Boží trest, nie preto, že by sa Mu páčilo nás trestať, ale „lebo koho Pán miluje, toho prísne vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna." (Hebrejom 12:6, Ekumenický preklad)
Kniha sudcov je svedectvom Božej vernosti. Dokonca aj keď „sme neverní, on zostáva verný, veď nemôže zaprieť seba samého." (2. Timotejovi 2:13, Ekumenický preklad)
Aj vtedy, keď sme Mu neverní ako Izraelci, On je stále verný nás zachrániť a ochraňovať nás (1. Tesaloničanom 5:24) a odpúšťa nám, ak hľadáme odpustenie (1. Jánov 1:9). „On vás bude upevňovať až do konca, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista. Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána." (1. Korinťanom 1:8-9, Ekumenický preklad)
English
Prehľad Starého Zákona
Kniha Sudcov, Sudcovia
