Otázka
Aký je príbeh Nového zákona?
Odpoveď
Štyristo rokov po tom, čo Boh prehovoril k prorokovi Malachiášovi, Boh prehovoril znova. Posolstvo spočívalo v tom, že proroctvo z Malachiáša 3:1 sa čoskoro naplní, že prorok má pripraviť cestu Pánovi. Mesiáš bol na ceste.
Ten prorok sa volal Ján. Mesiáš sa volal Ježiš a narodil sa panne menom Mária. Ježiš vyrastal ako Žid, ktorý dodržiaval predpisy. Keď mal asi tridsať rokov, začal svoju verejnú službu Izraelu. Ján kázal o prichádzajúcom mesiášskom kráľovstve a krstil tých, ktorí uverili jeho posolstvu a činili pokánie zo svojich hriechov. Keď sa Ježiš prišiel dať pokrstiť, Boh počuteľne prehovoril a Duch Svätý viditeľne zostúpil na Ježiša, čím ho identifikoval ako zasľúbeného Mesiáša. Odvtedy Jánova služba zanikla, pretože splnila svoj cieľ predstaviť Krista svetu (Matúš 3).
Ježiš povolal dvanásť učeníkov z rôznych spoločenských vrstiev, splnomocnil ich na službu a začal ich vychovávať. Keď Ježiš cestoval a kázal, uzdravoval chorých a robil mnoho ďalších zázrakov, ktoré potvrdzovali pravosť jeho posolstva. Ježišova služba na začiatku zaznamenala obrovský rast. Obrovské zástupy, ohromené zázrakmi a ohromené Jeho učením, Ho nasledovali všade, kam prišiel (Lukáš 9:1; Matúš 19:2).
Nie všetci však boli Ježišom nadšení. Politických a náboženských vodcov židovskej komunity urážalo Ježišovo učenie o tom že ich pravidlá a tradície nie sú cestou k spaseniu. Viackrát sa s Ježišom konfrontovali a Ježiš o nich otvorene hovoril ako o pokrytcoch. Farizeji pozorovali Ježišove zázraky, ale pripisovali ich dielu diabla namiesto toho, aby vzdali slávu Bohu (Matúš 12:24; 15:3; Matúš 23).
Zástupy, ktoré nasledovali Ježiša, sa riedili, pretože bolo zrejmé, že Ježiš nemá v úmysle urobiť zo seba kráľa alebo zvrhnúť rímskych utláčateľov. Ján bol zatknutý a nakoniec popravený vo väzení. Ježiš sa začal viac venovať svojim dvanástim učeníkom, z ktorých väčšina uznala, že je Boží Syn. Len jeden neveril; volal sa Judáš a aktívne začal hľadať spôsob, ako Ježiša zradiť úradom (Ján 6:66; Matúš 16:16; 26:16).
Počas svojej poslednej cesty do Jeruzalema slávil Ježiš so svojimi učeníkmi Paschu. V tú noc, počas modlitby, Judáš priviedol k Ježišovi ozbrojený dav. Ježiša zatkli a vláčili ho cez sériu fingovaných súdnych procesov. Rímsky miestodržiteľ ho odsúdil na smrť ukrižovaním, avšak uznal, že Ježiš je nevinný. Ježiš bol ukrižovaný. V okamihu jeho smrti nastalo veľké zemetrasenie. Ježišovo mŕtve telo bolo sňaté z kríža a narýchlo uložené do neďalekého hrobu (Lukáš 22:14-23, 39-53; Marek 15:15,25; Matúš 27:51; Ján 19:42).
Na tretí deň po Ježišovej smrti objavili Ježišov hrob prázdny a anjeli oznámili, že vstal z mŕtvych. Ježiš sa potom zjavil v tele svojim učeníkom a strávil s nimi čas počas nasledujúcich štyridsiatich dní. Na konci tohto času Ježiš poveril apoštolov a vystúpil do neba, pričom to oni sledovali (Lukáš 24:6, 24; Ján 21:1, 14; Skutky 1:3-9).
Desať dní po Ježišovom nanebovstúpení sa v Jeruzaleme zhromaždilo asi 120 učeníkov, ktorí sa modlili a čakali na Ducha Svätého, ktorého príchod Ježiš prisľúbil. V deň Letníc Duch naplnil učeníkov a dal im schopnosť hovoriť jazykmi, ktoré sa nikdy neučili. Peter a ostatní kázali v uliciach Jeruzalema a 3 000 ľudí uverilo správe, že Pán Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych. Tí, ktorí uverili, boli pokrstení v Ježišovom mene. Začala sa cirkev (Skutky 2).
Jeruzalemská cirkev naďalej rástla, pretože apoštoli robili zázraky a učili s veľkou mocou. Noví veriaci však čoskoro čelili prenasledovaniu, ktoré viedol mladý farizej menom Saul. Mnohí veriaci museli opustiť Jeruzalem a pri odchode šírili dobrú správu o Ježišovi do ďalších miest. V iných obciach začali vznikať zhromaždenia veriacich (Sk 2:43; 8:1,4).
Jedným z miest, ktoré prijali evanjelium, bola Samária. Jeruzalemská cirkev poslala Petra a Jána do Samárie, aby si overili správy, ktoré počuli o tamojšom zbore. Keď tam Peter a Ján prišli, boli svedkami príchodu Ducha Svätého na Samaritánov rovnakým spôsobom, ako prišiel na nich. Cirkev sa bezpochyby rozšírila aj do Samárie. Čoskoro nato bol Peter svedkom príchodu Ducha Svätého na rímskeho stotníka a jeho domácnosť; cirkev sa teda šírila aj do pohanského sveta (Sk 8,14-17; 10,27-48).
Jakub, jeden z dvanástich učeníkov, bol prenasledovaný a zomrel v mene viery, v Jeruzaleme. Saul mal v pláne preniesť svoju nenávisť voči kresťanom do Damasku, ale cestou sa mu vo videní zjavil Ježiš. Bývalý prenasledovateľ cirkvi sa zmenil na horlivého Kristovho kazateľa. O niekoľko rokov neskôr sa Saul/Pavol stal učiteľom v cirkvi v Antiochii. Tam si ho spolu s Barnabášom vybral Duch Svätý, aby sa stali prvými „zahraničnými misionármi“ na svete, a odišli na Cyprus a do Malej Ázie. Pavol a Barnabáš na svojej ceste zažili veľa prenasledovania a ťažkostí, ale mnoho ľudí bolo zachránených - vrátane mladého muža menom Timotej – taktiež založili zbory (Skutky 9:1-22; 12:1-2; 13-14).
V Jeruzaleme vznikla otázka o prijímaní pohanov do cirkvi. Mali mať pohanskí kresťania (bývalí pohania) rovnaké postavenie ako židovskí kresťania, ktorí celý život zachovávali Zákon? Presnejšie, museli byť veriaci pohania obrezaní, aby boli spasení? V Jeruzaleme sa zišiel koncil, aby túto otázku zvážil. Peter aj Pavol vydali svedectvo o tom, že Boh udelil Ducha Svätého veriacim pohanom bez obradu obriezky. Koncil rozhodol, že spasenie je z milosti skrze vieru a že obriezka nie je potrebná na spasenie (Skutky 15:1-31).
Pavol sa vydal na ďalšiu misijnú cestu, tentoraz v sprievode Sílasa. Cestou sa k nim pripojil Timotej a lekár menom Lukáš. Na príkaz Ducha Svätého Pavol a jeho skupina opustili Malú Áziu a odcestovali do Grécka, kde vznikli ešte ďalšie zbory vo Filipách, Solúne, Korinte, Efeze a ďalších mestách. Neskôr sa Pavol vydal na tretiu misijnú cestu. Jeho metóda pôsobenia bola takmer vždy rovnaká - najprv kázal v mestskej synagóge a evanjelium predstavoval uktom v každej komunite. Zvyčajne ho v synagógach odmietli a on namiesto toho niesol posolstvo pohanom (Skutky 15:40 – 21:17).
Napriek varovaniam priateľov sa Pavol vydal na cestu do Jeruzalema. Tam ho napadol dav, ktorý ho chcel zabiť. Zachránil ho rímsky tribún a držal ho v ochrannej väzbe v kasárňach. Pavol stál pred súdom pred Sanhedrínom v Jeruzaleme, ale na súde vypukol chaos a Pavla previezli do Cézarey, aby sa postavil pred rímskeho sudcu. Po niekoľkých rokoch strávených v Cézarei sa Pavol odvolal k cisárovi, na čo mal podľa rímskeho práva právo (Skutky 21:12, 27-36; Skutky 23:1-25:12).
Pavol bol ako väzeň prevezený na lodi do Ríma a Lukáš ho sprevádzal. Cestou loď zničila silná búrka, ale všetci na palube sa bezpečne dostali na ostrov Malta. Tam Pavol robil zázraky, ktoré upútali pozornosť správcu ostrova. Evanjelium sa opäť rozšírilo (Skutky 27:1-28:10).
Po príchode do Ríma bol Pavol uväznený v domácom väzení. Jeho priatelia ho mohli navštevovať a on mal určitú slobodu vyučovať. Niektorí z rímskych strážcov sa obrátili, a dokonca aj niektorí z cisárových domácich uverili v Ježiša (Skuktky 28:16, 30-31; Filipanom 4:22).
Kým Pavla zadržiavali v Ríme, Božie dielo pokračovalo v celom stredomorskom svete. Timotej slúžil v Efeze; Títus dohliadal na dielo na Kréte; Apollo slúžil v Korinte; Peter pravdepodobne odišiel do Ríma (1. Timotejovi 1:3; Títovi 1:5; Skutky 19:1; 1. Petrov 5:13).
Väčšina apoštolov bola pre svoju vieru v Krista umučená. Posledným apoštolom bol Ján, ktorý bol ako starec vyhnaný na ostrov Patmos. Tam dostal od Pána Ježiša posolstvá pre cirkvi a videnie o posledných časoch, ktoré zaznamenal ako knihu Zjavenie (Zjavenie 1:9, 4, 19).
English
Aký je príbeh Nového zákona?
