Otázka
Čo znamená, že nás Boh priťahuje k spáse?
Odpoveď
Najjasnejší verš o Božom priťahovaní k spáse je Ján 6:44, kde Ježiš vyhlasuje, že „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň“. Grécke slovo preložené ako „priťahovať“ je helkuo, čo znamená „ťahať“ (doslovne alebo obrazne). Je zrejmé, že toto priťahovanie je jednostranná záležitosť. Boh robí ťahanie k spaseniu; my, ktorí sme ťahaní, máme v tomto procese pasívnu úlohu. Niet pochýb o tom, že reagujeme na jeho priťahovanie, ale samotné priťahovanie je výlučne na Jeho strane.
Helkuo sa používa v Jánovi 21:6 na označenie ťažkej siete plnej rýb, ktorá je ťahaná k brehu. V Jánovi 18:10 vidíme Petra, ktorý ťahá svoj meč, a v Skutkoch 16:19 sa helkuo používa na opis Pavla a Sílasa, ktorí sú ťahaní na trh pred predstavenými. Je zrejmé, že sieť sa nepodieľala na tom, že bola vytiahnutá na breh, Petrov meč sa nepodieľal na tom, že bol vytiahnutý, a Pavol a Sílas sa nevliekli na trh. To isté možno povedať o Božom priťahovaní niektorých k spaseniu. Niektorí prichádzajú dobrovoľne a niektorí sú vlečení nedobrovoľne, ale nakoniec prichádzajú všetci, hoci na tom vlečení nemáme žiadnu účasť.
Prečo nás Boh potrebuje pritiahnuť k spaseniu? Jednoducho povedané, keby to neurobil, nikdy by sme neprišli. Ježiš vysvetľuje, že nikto nemôže prísť, ak ho Otec nepriťahuje (Ján 6:65). Prirodzený človek nemá schopnosť prísť k Bohu, dokonca ani túžbu prísť. Keďže jeho srdce je zatvrdnuté a myseľ zatemnená, neobnovený človek netúži po Bohu a je vlastne Božím nepriateľom (Rimanom 5:10). Keď Ježiš hovorí, že nikto nemôže prísť bez toho, aby ho Boh pritiahol, vyjadruje tým úplnú skazenosť hriešnika a univerzálnosť tohto stavu. Srdce nespaseného človeka je tak zatemnené, že si to ani neuvedomuje: „Nadovšetko klamlivé je srdce, je nenapraviteľné, kto sa v ňom vyzná?“ (Jeremiáš 17:9). Preto sme zachránení len milosrdným a láskavým Božím pritiahnutím. Pri obrátení hriešnika Boh osvieti myseľ (Efezanom 1:18), nakloní vôľu k sebe a ovplyvní dušu, bez tohto vplyvu zostáva duša zatemnená a vzdorovitá voči Bohu. Toto všetko je súčasťou procesu priťahovania.
Existuje zmysel, v ktorom Boh priťahuje všetkých ľudí. Toto je známe ako „všeobecné povolanie“ a odlišuje sa od „účinného povolania“ Božích vyvolených. Pasáže ako Žalm 19:1 - 4 a Rimanom 1:20 svedčia o tom, že Božia večná moc a božská prirodzenosť sú „jasne viditeľné“ a „pochopiteľné“ na základe toho čo bolo vyrobené, „takže (ľudia) nemajú výhovorky“. Ľudia však stále popierajú Boha a tí, ktorí uznávajú jeho existenciu, stále nedospeli k jeho spásnemu poznaniu - mimo toho, že ich priťahuje. Ku Kristovi prídu len tí, ktorí boli pritiahnutí prostredníctvom osobitného zjavenia - mocou Ducha Svätého a Božej milosti.
Existujú hmatateľné spôsoby, ktorými tí, ktorí sú priťahovaní k spaseniu, toto priťahovanie zažívajú. Po prvé, Duch Svätý nás usvedčuje z našej hriešnosti a z toho, že potrebujeme Spasiteľa (Ján 16:8). Po druhé, prebúdza v nás predtým neznámy záujem o duchovné veci a vytvára túžbu po nich, ktorá tu nikdy predtým nebola. Zrazu sú naše uši otvorené, naše srdcia sú k nemu naklonené a jeho slovo pre nás začína mať novú a vzrušujúcu fascináciu. Náš duch začne rozoznávať duchovnú pravdu, ktorá nám predtým nedávala zmysel: „Telesný človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu totiž bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože sa posudzujú duchovne“ (1. Korinťanom 2:14). Nakoniec začíname mať nové túžby. Vkladá do nás nové srdce, ktoré sa k nemu prikláňa, srdce, ktoré ho túži poznať, poslúchať ho a kráčať v „novosti života“ (Rimanom 6:4), ktorú nám prisľúbil.
English
Čo znamená, že nás Boh priťahuje k spáse?
