Otázka
Musím sa priznať partnerovi k svojej nevere?
Odpoveď
Či sa priznať alebo nepriznať k hriechu cudzoložstva manželskému partnerovi, je dilemou mnohých kresťanov, ktorí majú nešťastnú skúsenosť s podľahnutím cudzoložstvu. Svetskí „odborníci“ zvyčajne povzbudzujú cudzoložníkov, aby o svojej nevere mlčali a vyhlasujú, že priznaním sa spôsobí horšia škoda. Problémom je, že to dusí svedomie a neumožňuje obnovu vzťahov, ktorú má spoveď zahŕňať. V Jakubovom liste 5:16 sa píše: „Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení“.
Apoštol Pavol múdro vyhlásil: „Preto sa aj ja usilujem o to, aby som mal vždy svedomie bez úhony pred Bohom i pred ľuďmi“ (Skutky 24:16). Hoci je cudzoložstvo hriechom predovšetkým proti Bohu, Biblia tiež hovorí, že naše telo nepatrí nám samým, ale aj tomu, s kým sme zosobášený (1. Korinťanom 7:4). Fyzický sexuálny akt je symbolom toho, ako sa manželský pár stáva jedným telom, keď ich Boh spojí v manželstve (1. Korinťanom 6:15-16). Z týchto dôvodov by sa človek, ktorý sa dopustil cudzoložstva, mal modliť a nechať sa viesť Duchom Svätým a vo vhodnom čase vyznať neveru.
Výčitky svedomia nezmiznú tým, že sa ich budeme snažiť ignorovať. V skutočnosti môže viesť k psychickým a dokonca fyzickým problémom. Akokoľvek by bolo pre niekoho ťažké povedať manželovi alebo manželke, že bol neverný, je to potrebné nielen pre integritu manželstva, ale aj pre vzťah medzi danou osobou a Bohom, aby sa jej svedomie očistilo a mohla žiť svätým a bezúhonným životom.
English
Musím sa priznať partnerovi k svojej nevere?
