Otázka
Čo je progresívne zjavenie, pokiaľ ide o spasenie?
Odpoveď
Pojem „progresívne zjavenie“ sa vzťahuje na myšlienku a učenie, že Boh zjavil rôzne aspekty svojej vôle a celkového plánu pre ľudstvo v rôznych časových obdobiach, ktoré niektorí teológovia označujú ako „dispenzácie“. Pre dispenzacionalistov je dispenzácia rozlišovateľnou ekonómiou (t. j. usporiadaným stavom vecí) pri uskutočňovaní Božieho zámeru. Zatiaľ čo dispenzacionalisti diskutujú o počte dispenzácií, ktoré sa vyskytli v priebehu histórie, všetci veria, že Boh zjavil iba určité aspekty seba samého a svojho plánu spásy v každej dispenzácii, pričom každá nová dispenzácia vychádza z tej predchádzajúcej.
Kým dispenzacionalisti veria v progresívne zjavenie, je dôležité poznamenať, že človek nemusí byť dispenzacionalista, aby prijal progresívne zjavenie. Takmer všetci študenti Biblie uznávajú skutočnosť, že niektoré pravdy obsiahnuté v Písme neboli Bohom úplne zjavené predchádzajúcim generáciám. Každý, kto dnes neprináša zvieracie obete, keď sa chce priblížiť k Bohu, alebo kto chodí na bohoslužby v prvý deň týždňa a nie v posledný, chápe, že takéto rozdiely v praxi a poznaní sa postupne odhaľovali a uplatňovali v priebehu dejín.
Okrem toho existujú závažnejšie záležitosti týkajúce sa konceptu progresívneho zjavenia. Jedným z príkladov je zrod a zloženie Cirkvi, o ktorej hovorí Pavol: „Preto som ja, Pavol, väzňom Krista Ježiša za vás pohanov. Počuli ste predsa o milosti, ktorú mi Boh podľa svojho plánu udelil pre vás, ako som v zjavení spoznal tajomstvo, o ktorom som už krátko napísal. Keď si to prečítate, môžete spoznať, ako chápem Kristovo tajomstvo. V iných pokoleniach nebolo ľuďom známe tak, ako sa teraz v Duchu zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom, že pohania sú skrze evanjelium spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Ježišovi Kristovi“ (Efezanom 3:1-6).
Pavol hovorí v liste Rimanom takmer to isté: Sláva tomu, ktorý vás môže utvrdiť podľa môjho evanjelia a podľa posolstva o Ježišovi Kristovi, podľa zjavenia tajomstva, ktoré nebolo od večných čias vyslovené, ale teraz sa stalo skrze prorocké Písma zjavným a známym podľa príkazu večného Boha, aby všetci pohania poslušne prijali vieru,“ (Rímskym 16:25-26).
V diskusiách o progresívnom zjavení je jednou z prvých otázok ľudí, ako sa to vzťahuje na spasenie. Boli tí, ktorí žili pred prvým príchodom Krista, spasení iným spôsobom, ako sú spasení ľudia dnes? V období Nového zákona je ľuďom povedané, aby verili v dokončené dielo Ježiša Krista a verili, že Boh Ho vzkriesil z mŕtvych a budú spasení (Rimanom 10:9-10; Skutky 16:31). Odborník na Starý zákon Allen Ross však poznamenáva: „Je nanajvýš nepravdepodobné, že každý, kto veril v spasenie [v Starom zákone], vedome veril v zástupnú smrť Ježiša Krista, Božieho Syna. John Feinberg dodáva: „Ľudia éry Starého zákona nevedeli, že Ježiš je Mesiáš, že Ježiš zomrie a že Jeho smrť bude základom spasenia.” Ak majú Ross a Feinberg pravdu, čo presne Boh zjavil tým, ktorí žili pred Kristom, a ako boli zachránení starozákonní svätí? Čo, ak vôbec niečo, sa zmenilo pri spasení Starého zákona na spásu Nového zákona?
Progresívne zjavenie – dva spôsoby alebo jeden spôsob spásy?
Niektorí tvrdia, že tí, ktorí sa držia postupného zjavenia, zastávajú dve rôzne metódy spasenia – jednu, ktorá bola na mieste pred prvým príchodom Krista, a druhú, ktorá prišla po Jeho smrti a zmŕtvychvstaní. Takéto tvrdenie vyvracia L. S. Chafer, ktorý píše: „Existujú dva spôsoby, ktorými môže byť človek spasený? V odpovedi na túto otázku možno povedať, že spása akéhokoľvek špecifického charakteru je vždy dielom Boha v prospech človeka a nikdy nie dielom človeka v prospech Boha. . . . Existuje teda len jeden spôsob, ako byť spasený, a to Božou mocou, ktorá je umožnená prostredníctvom Kristovej obete.”
Ak je to pravda, ako potom možno uviesť do súladu zjavenia v Starom a Novom zákone týkajúce sa spasenia? Charles Ryrie vec stručne zhŕňa takto: „Základom spásy v každom veku je Kristova smrť; požiadavkou na spásu v každom veku je viera; predmetom viery v každom veku je Boh; obsah viery sa v rôznych dobách mení.“ Inými slovami, bez ohľadu na to, kedy človek žil, jeho spása v konečnom dôsledku závisí od Kristovho diela a viery vloženej v Boha, ale množstvo vedomostí, ktoré mal človek o špecifikách Božieho plánu, sa v priebehu vekov zvýšilo prostredníctvom Božieho progresívne odhalenia.
Norman Geisler o starozákonných svätých ponúka nasledovné: „Skrátka sa zdá, že normatívnymi starozákonnými spásonosnými požiadavkami (v zmysle explicitnej viery) boli nanajvýš (1) viera v jediného Boha, (2) uznanie ľudskej hriešnosti, (3) prijatie nevyhnutnej Božej milosti a možno (4) pochopenie, že príde Mesiáš.“
Existuje v Písme dôkaz na podporu Geisleroveho tvrdenia? Zamyslite sa nad týmto úryvkom, ktorý obsahuje prvé tri požiadavky v Lukášovom evanjeliu:
„Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej zastal a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“(Lukáš 18:10-14).
Táto udalosť sa odohrala pred smrťou a zmŕtvychvstaním Krista, takže sa jasne týka človeka, ktorý nemá žiadne vedomosti o novozákonnom posolstve evanjelia, ako ho poznáme dnes. V jednoduchom vyhlásení mýtnika „Bože buď milostivý mne, hriešnikovi!“ nachádzame (1) vieru v Boha, (2) uznanie hriechu a (3) prijatie milosrdenstva. Potom Ježiš urobí veľmi zaujímavé vyhlásenie: Hovorí, že muž odišiel domov „ospravedlnený“. Toto je presný výraz, ktorý Pavol použil na označenie postavenia novozákonného svätca, ktorý uveril posolstvu evanjelia a vložil svoju dôveru v Krista: „Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista“ (Rimanom 5:1).
Štvrtý bod na Geislerovom zozname v Lukášovom rozprávaní chýba – pochopenie prichádzajúceho Mesiáša. Iné pasáže Nového zákona však naznačujú, že to mohlo byť bežné učenie. Napríklad v Jánovom rozprávaní o Ježišovi a Samaritánke pri studni žena hovorí: „Viem, že prichádza Mesiáš, nazývaný Kristus; keď príde on, všetko nám oznámi.“ (Ján 4:25). Ako však priznal sám Geisler, viera v Mesiáša nebola pre starozákonnú spásu „nevyhnutnou podmienkou“.
Progresívne zjavenie – viac dôkazov z Písma
Rýchle vyhľadávanie v Písme odhaľuje nasledujúce verše v Starom aj Novom zákone, ktoré podporujú skutočnosť, že viera v Boha bola vždy cestou spásy:
• „Potom [Abrahám] uveril v Pána; a on mu to počítal za spravodlivosť“ (Genesis 15:6)
• „Každý, kto bude vzývať jeho meno, bude zachránený,“ (Joel 3:5)
• „Lebo krv býkov a kôz nemôže sňať hriechy“ (Hebrejom 10:4).
• „Viera je zárukou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme, lebo pre ňu získali predkovia dobré svedectvo.“ (Hebrejom 11:1-2).
• „Bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu. Veď kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odmeňuje tých, čo ho hľadajú.“ (Židom 11:6).
Písmo jasne hovorí, že viera je kľúčom k spáse pre všetkých ľudí v dejinách, ale ako by mohol Boh spasiť ľudí bez toho, aby vedeli o Kristovej obeti za nich? Odpoveď je, že Boh ich zachránil na základe ich reakcie na poznanie, ktoré mali. Ich viera sa tešila na niečo, čo nemohli vidieť, zatiaľ čo dnes sa veriaci pozerajú späť na udalosti, ktoré môžu vidieť. Toto porozumenie znázorňuje nasledujúci obrázok:
Písmo učí, že Boh vždy dával ľuďom dostatok zjavení, aby prejavili vieru. Teraz, keď je Kristovo dielo dokončené, požiadavka sa zmenila; „Časy nevedomosti“ sa skončili:
• „V minulých pokoleniach nechával ísť všetky národy svojimi cestami,“ (Skutky 14:16).
• „Boh tedy prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie“ (Skutky 17:30)
• „Tak Boh preukázal svoju spravodlivosť cez odpustenie hriechov, ktoré boli spáchané už skôr, v čase jeho trpezlivosti; preukázal svoju spravodlivosť v terajšom čase, že on sám je spravodlivý a ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša.“ (Rímskym 3:25).
Pred Kristovým príchodom Boh predznamenal Ježišovu smrť prostredníctvom obetného systému a vychovával svoj ľud, aby pochopil, že hriech vedie k smrti. Zákon bol daný, aby bol vychovávateľom, aby viedol ľudí k pochopeniu, že sú hriešnici, ktorí potrebujú Božiu milosť (Galaťanom 3:24). Ale Zákon neodvolal predchádzajúcu Abrahámovu zmluvu, ktorá bola založená na viere; je to Abrahámova zmluva, ktorá je dnes vzorom pre spásu (Rimanom 4). Ale ako Ryrie uviedol vyššie, podrobný obsah našej viery – množstvo zjavení, ktoré sme dostali – sa v priebehu vekov zväčšilo, takže ľudia dnes majú priamejšie pochopenie toho, čo od nich Boh vyžaduje.
Progresívne odhaľovanie – závery
Ján Kalvín s odvolaním sa na progresívne Božie zjavenie píše: „Pán sa držal tohto usporiadaného plánu pri vykonávaní zmluvy svojho milosrdenstva: ako sa s plynúcim časom blížil deň plného zjavenia, tým viac sa každým dňom zvyšoval jas jeho manifestácie. Preto na začiatku, keď bol Adamovi daný prvý prísľub spasenia (1. Mojžišova 3:15), to zažiarilo ako slabá iskra. Potom, postupne to svetlo rástlo v plnosti, čoraz viac rozširovalo svoju žiaru. Nakoniec – keď sa všetky oblaky rozptýlili – Kristus, Slnko spravodlivosti, naplno ožiaril celú zem“ (Inštitúty, 2.10.20).
Postupné zjavenie neznamená, že Boží ľud v Starom zákone nemal žiadne zjavenie alebo pochopenie. Tí, ktorí žili pred Kristom, hovorí Kalvín, neboli „bez kázania, ktoré obsahuje nádej na spásu a večný život, ale . . . len z diaľky a v tienistom obryse zazreli to, čo dnes vidíme za plného denného svetla“ (Inštitúty, 2.7.16; 2.9.1; komentár ku Galaťanom 3:23).
Skutočnosť, že nikto nemôže byť spasený inak ako smrťou a zmŕtvychvstaním Krista, je jasne vyjadrená v Písme (Ján 14:6). Základom spásy bola a vždy bude obeta Krista na kríži a prostriedkom spásy vždy bola viera v Boha. Obsah viery človeka však vždy závisel od množstva zjavení, ktoré Boh rád v určitom čase dal.
English
Čo je progresívne zjavenie, pokiaľ ide o spasenie?
