Otázka
Čo je prvotný hriech?
Odpoveď
Problematika „prvotného hriechu" sa týka dopadu Adamovho hriechu na ľudstvo, keď jedol zo stromu poznania dobrého a zlého. Prvotný hriech môže byť definovaný ako „hriech a vina, ktorú sme zdedili ako priamy dôsledok Adamovho hriechu v záhrade Eden, tak ako to vidí Boh". Doktrína prvotného hriechu hovorí o jeho vplyve na náš charakter, o postavení pred Bohom, a to aj vo veku, kedy ešte nie sme dosť starí na to, aby sme sa hriechu dopustili vedome. Existujú tri hlavné myšlienkové prúdy, ktoré sa zaoberajú dopadom prvotného hriechu na ľudstvo.
Pelagianizmus: Tento pohľad hovorí, že Adamov hriech nemal žiaden vplyv na duše jeho potomkov, ovplyvniť ich mohol jedine v tom, že ho mohli nasledovať ako zlý príklad. Podľa tohto pohľadu človek má možnosť prestať hrešiť, ak sa sa tak rozhodne. Toto učenie je ale v rozpore s niekoľkými pasážami Písma, ktoré dokazujú, že človek je pod nadvládou otroctva vlastného hriechu (a vymaniť sa z neho môže iba ak mu pomôže Boh), a že jeho dobré skutky sú „mŕtve" alebo bezcenné, ak si chce nimi získať Božiu priazeň (Efezským 2:1-2, Matúš 15: 18-19, Rimanom 7:23, Židom 6:01, 9:14).
Arminianizmus: Arminiáni veria, že kvôli Adamovmu hriechu, ľudstvo zdedilo sklon k hriechu, teda „hriešnu prirodzenosť". A táto hriešna prirodzenosť je iba volaním prírody, ako keď si mačka mňaukne - tak isto je pre nás prirodzené hrešiť. Podľa tohto pohľadu človek nedokáže prestať hrešiť, a to je dôvod, prečo Boh dáva každému milosť. V Arminianizme je táto milosť nazvaná „predošlá" milosť. Podľa tohto pohľadu nie sme súdení za Adamov hriech, ale iba za náš vlastný hriech. Toto učenie je v rozpore s tým, že všetci nesieme trest za prvotný hriech, aj keď sme nezhrešili presne tak ako Adam (1 Korintským 15:22, Rimanom 5:12-18). Učenie o „predošlej" milosti v Písme nenájdete.
Kalvinizmus: Kalvinistická doktrína učí, že Adamov hriech nespôsobil iba to, že máme hriešnu prirodzenosť, ale zdedili sme nevyliečiteľnú vinu pred Bohom, za ktorú si zaslúžime trest. Tým, že sme sa už hriešni narodili (Žalm 51:5), zdedili sme hriešnu prirodzenosť plnú zla. Jeremiáš 17:9 opisuje ľudské srdce takto: „Najľstivejšie od všetkého je srdce a je neduživé na smrť". Nielen, že bol Adam uznaný vinným, pretože zhrešil, ale jeho vina a trest (smrť), padla na nás (Rímskym 5:12, 19). Existujú dva rôzne pohľady, prečo Boh vníma Adamovu vinu aj ako našu. Prvý pohľad hovorí, že ľudská rasa je Adamovým fyzickým potomstvom, a tak keď zhrešil Adam, zhrešili sme v ňom aj my. Veľmi podobne Lévi (potomok Abraháma) platil desiatok Melchisedechovi za Abraháma (1. Mojžišová 14:20, Židom 7:4-9), aj keď sa Lévi narodil až niekoľko sto rokov neskôr. Ďalším pohľadom je, že Adam bol náš predchodca, takže keď zhrešil, boli sme uznaní za vinných tiež.
Kalvinistický pohľad vidí človeka ako neschopného víťazstva nad vlastným hriechom. Dokáže to, iba ak obdrží moc Ducha Svätého, ktorá pramení z Krista a z Jeho obete zmierenia za hriech na kríži. Kalvinistický výklad prvotného hriechu je asi najbližšie v súlade s biblickým učením. Ako nás môže Boh trestať za hriech, ktorý sme osobne nespáchali? Pravdepodobne tým myslia, že si nesieme dôsledky prvotného hriechu, ak sa rozhodneme konať v súlade s našou hriešnou prirodzenosťou. V živote sa dostaneme do bodu, kedy si uvedomíme našu vlastnú hriešnosť. Vtedy by sme ju mali odmietnuť a činiť z nej pokánie. Ľudia ale majú tendenciu svoju hriešnu prirodzenosť obhajovať, že je v poriadku. Ak našu vlastnú hriešnosť schvaľujeme, vyjadrujeme súhlas s konaním Adama a Evy v záhrade Eden. Preto nesieme vinu za tento hriech.
English
Čo je prvotný hriech?
