Otázka
Aká by mala byť reakcia kresťana, ktorého manželský partner mal aféru?
Odpoveď
Nevera vytvára veľmi ťažkú a bolestivú situáciu, ktorá zahŕňa všetky emócie a pre kresťana môže napnúť vieru takmer na hranicu únosnosti. Najlepšie je zložiť naňho „všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará“ (1. Petrov 5:7). Ak vám niekto ublížil, denne chodievajte k Pánovi po útechu, múdrosť a usmernenie. Boh nám môže pomôcť aj v tých najťažších skúškach.
Cudzoložstvo je vždy zlé. „Smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť sám Boh“ (Hebrejom 13:4). Poškodená strana by mala spočinúť v pravde, že Boh je pomstiteľ. Poškodený jednotlivec sa nemusí trápiť nad tým, ako sa vyrovnať. Boh urobí oveľa lepšiu prácu, keď sa za nás pomstí. Keď sme zradení, musíme bolesť zveriť tomu, kto pozná každý detail a primerane sa s ňou vysporiada.
MODLITE SA. Hľadajte u Pána múdrosť, uzdravenie a vedenie. Modlite sa za seba, modlite sa za páchateľa a modlite sa za všetkých ostatných zúčastnených. Modlite sa, aby Pán riadil vaše myšlienky, slová, činy a rozhodnutia.
BUĎTE ÚPRIMNÍ. Zradený manželský partner bude trpieť následkami hlbokého zranenia. Je vhodné pracovať s hnevom a bolesťou spôsobenou neverou. Vyjadrenie týchto emócií Bohu môže byť prvým krokom k skutočnému uzdraveniu (pozri Žalmy 77:1-2). Odovzdanie našich emócií a potrieb Bohu mu umožňuje slúžiť nášmu srdcu, aby sme mohli začať odpúšťať priestupok. Nápomocná je zbožná rada kresťanského poradcu alebo pastora.
BUĎTE OCHOTNÍ ODPUSTIŤ. Máme odpúšťať druhým, ako bolo odpustené nám (Efezanom 4:32). Mali by sme byť ochotní a pripravení odpustiť každému, vrátane manžela/manželky, ktorý/á mal/a aféru, kto k nám príde v pokání a vyzná svoj hriech (Matúš 6:14 -15; 18:23 -35; Efezanom 4:31-32; Kolosanom 3:13). Skutočné odpustenie sa môže uskutočniť až po určitom čase, ale ochota odpustiť by mala byť prítomná vždy. Prechovávanie zatrpknutosti je hriech a negatívne ovplyvní každodenné rozhodnutia.
BUĎTE MÚDRI. Musíme zvážiť možnosť, že neverný manželský partner nebude ľutovať svoj hriech. Máme odpustiť človeku, ktorý nevyzná svoj hriech a zostáva bez pokánia? Súčasťou odpovede je uvedomiť si, čo odpustenie nie je:
Odpustenie nie je zabudnutie. Nežiada sa od nás, aby sme na túto skúsenosť zabudli, ale aby sme sa s ňou vyrovnali a išli ďalej.
Odpustenie nie je odstránenie následkov. Hriech má prirodzené dôsledky a dokonca aj tí, ktorým bolo odpustené, môžu stále trpieť v dôsledku svojich minulých rozhodnutí: „Môže azda človek chodiť po žeravom uhlí a nepopáliť si nohy? Takto pochodí ten, čo vchádza k žene svojho blížneho, nebude bez viny, ktokoľvek sa jej dotkne“ (Príslovia 6:28-29).
Odpustenie nie je pocit. Je to záväzok odpustiť páchateľovi. Je to transakcia uzavretá medzi urazeným a páchateľom. Odpustenie môžu, ale nemusia sprevádzať pocity.
Odpustenie nie je súkromný, tajný akt v srdci jednotlivca. Na odpustení sa podieľajú najmenej dvaja ľudia. Preto sa vyžaduje vyznanie a pokánie.
Odpustenie nie je automatické obnovenie dôvery. Je nesprávne myslieť si, že keď dnes odpustíme nevernému partnerovi, znamená to, že zajtra sa všetko vráti do normálu. Písmo nám dáva mnoho dôvodov, aby sme nedôverovali tým, ktorí sa ukázali ako nedôveryhodní (pozri Lukáš 16:10-12). Obnovenie dôvery sa môže začať až po procese zmierenia zahŕňajúcom skutočné odpustenie - čo, samozrejme, zahŕňa vyznanie a pokánie.
Dôležité je aj to, že ponúknuté odpustenie nie je to isté ako prijaté odpustenie. Postoj odpustenia - ochota odpustiť - sa líši od skutočnej transakcie odpustenia. Nesmieme skrátiť proces vyznania a pokánia a obnovenia dôvery.
Odpustenie môže ponúknuť poškodený manželský partner, ale aby bolo úplné, vyžaduje si, aby ten, kto mal aféru, uznal svoju potrebu odpustenia a prijal ho, čo prinesie do vzťahu zmierenie.
MAŤ ODPUSTENIE. „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti“ (1. Jánov 1:9). Keď je manželstvo v kríze, obe strany by mali prosiť Boha, aby im pomohol vidieť, ako každý z nich mohol prispieť k celej situácii, a oslobodiť sa od ťarchy viny pred Bohom. Od tohto momentu bude slobodné hľadať Jeho radu a vedenie. Jeho Duch Svätý im umožní urobiť to, čo by sami nedokázali. „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje“ (Filipanom 4:13).
Keď vedie Boh, je možné skutočné odpustenie a zmierenie. Bez ohľadu na to, ako dlho to bude trvať, treba vynaložiť všetko úsilie na odpustenie a zmierenie (pozri Matúš 5:23-24). Čo sa týka toho, či zostať alebo odísť, „že kto by prepustil manželku, ak nie kvôli smilstvu, a vzal si inú, cudzoloží“ (Matúš 19:9). Hoci nevinná strana môže mať dôvody na rozvod, Boh uprednostňuje odpustenie a zmierenie.
Ak to zhrnieme, ak je manželský partner kresťana neverný, poškodená strana sa musí chrániť pred zatrpknutosťou (Hebrejom 12:15), musí si dávať pozor, aby neodplácala zlým za zlé (1. Petrov 3:9). Mali by sme byť ochotní odpustiť a úprimne chcieť zmierenie; zároveň by sme nemali ponúkať odpustenie tým, ktorí sa nekajajú. Vo všetkom musíme hľadať Pána a v ňom nájsť svoju celistvosť a uzdravenie.
English
Aká by mala byť reakcia kresťana, ktorého manželský partner mal aféru?
