Otázka
Robí Boh chyby? Ľutuje Boh niekedy rozhodnutie, ktoré urobil?
Odpoveď
Boh nerobí žiadne chyby. Jeho dokonalosť a veľkosť nedovoľuje robiť chyby: „Veľký je Hospodin, hoden každej chvály, jeho veľkosť sa nedá vystihnúť“ (Žalmy 145:3). V pôvodnom jazyku slovo preložené ako „vystihnúť“ zahŕňa myšlienku „možné zistiť alebo vymenovať“. Inými slovami, Božia veľkosť je nekonečná. Toto tvrdenie sa nemôže vzťahovať na omylnú osobu, pretože aj pri jedinej chybe by jeho veľkosť bola vyčísliteľná a konečná.
Božia schopnosť robiť všetky veci a chápať všetky záležitosti mu tiež bráni robiť chyby: „Veľký a všemocný je náš Pán, jeho múdrosť je nesmierna“ (Žalmy 147:5). Písmo opäť ukazuje, že Boh je neomylný. Obmedzené poznanie vedie k omylom, ale Boh má neobmedzené poznanie a nerobí chyby.
Boh pri stvorení sveta neurobil žiadnu chybu. Božia nekonečná múdrosť, nekonečná moc a nekonečná dobrota sa spojili, aby vytvorili dokonalý svet. Na konci šiestich dní stvorenia Boh preskúmal všetko, čo stvoril, a vyhlásil to za „veľmi dobré“ (1. Mojžišova 1:31). Neexistovala žiadna výnimka, výhrada alebo sklamanie. Len konštatovanie „veľmi dobré“.
„Boh nie je človek, aby klamal, nie je syn človeka, aby ľutoval. Povie azda a nespraví? Sľúbi a nesplní?“ (4. Mojžišova 23:19). Na rozdiel od človeka sa Boh nemýli a nemá žiadne postranné myšlienky, ktoré by viedli k zmene názoru. Boh nevydáva žiadne nariadenia, ktoré by musel neskôr zrušiť, kvôli tomu že by nezvážil všetky dôsledky alebo nemal moc ich splniť. Boh tiež nie je ako človek, ktorého hriešnosť si vyžaduje súd. „Boh je svetlo a nieto v ňom nijakej tmy“ (1. Jánov 1:5b). „Hospodin je spravodlivý vo všetkom, čo koná, a milostivý vo všetkých svojich skutkoch“ (Žalmy 145:17).
Niektorí tvrdia, že Písmo ukazuje, že Boh si svoje stvorenie rozmyslel: „Hospodin videl, že ľudská zloba na zemi je veľká a všetko zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené len k zlu. Hospodin oľutoval, že utvoril človeka na zemi a cítil v srdci bolesť. Hospodin povedal: ,Človeka, ktorého som stvoril, vyhubím z povrchu zeme; počnúc človekom až po dobytok, plazy a nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich utvoril.‘“ (1. Mojžišova 6:5-7).
Je dobré porozumieť slovu ľútosť v tejto pasáži. Keď sa používa o Bohu, ľútosť zahŕňa myšlienku súcitného zármutku a vykonaného činu. Boh neprejavoval slabosť, nepriznával chybu ani neľutoval omyl. Skôr vyjadroval svoju potrebu prijať konkrétne, drastické opatrenia proti zlobe ľudstva: „všetko zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené len k zlu“ (1. Mojžišova 6:5). Skutočnosť, že Boh nepovažoval svoje stvorenie za chybu, dokazuje ďalšia existencia sveta. Stále sme tu, hoci sme hriešni. Chváľme Pána za jeho milosť: „Kde sa však rozmohol hriech, tam sa ešte väčšmi rozmohla milosť“ (Rimanom 5:20b) a „Ale Noach našiel u Hospodina milosť“ (1. Mojžišova 6:8).
Boh sa nikdy nepomýlil. Vo všetkom má svoj zámer a výsledky pre neho nie sú prekvapením, pretože od začiatku vyhlasuje koniec: „Pamätajte na predchádzajúce veci od večnosti, lebo ja som Boh a iného Boha niet a nikto nie je ako ja. Od počiatku oznamujem budúcnosť, od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Hovorím: Môj zámer trvá, všetko čo chcem, urobím.“ (Izaiáš 46:9-10).
Niekto si môže myslieť, že Boh urobil chybu v jeho osobnom živote. Určité skúsenosti a podmienky, ktoré nemôžeme ovplyvniť, nás nútia premýšľať, či sa Boh možno neprepočítal. Avšak „vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia“ (Rimanom 8:28). Na to, aby sme to prijali, je potrebná viera, ale „žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme“ (2. Korinťanom 5:7). Vo všetkom musíme chápať, že veci tohto života sú pominuteľné a sú vynaložené na našu večnú odmenu podľa múdrosti toho, ktorý „vás môže uchrániť pred pádom a nepoškvrnených postaviť s plesaním pred svoju slávu“ (Júdov 1:24). Môžeme sa tešiť, že náš Pán Boh nerobí v našich životoch chyby, ale má dobrý a láskavý zámer pre všetko, čo dopustí.
V našom Bohu nie je žiadna chyba, nie sú žiadne omyly, ktoré by urobil. A v jeho Synovi nie je žiadna chyba; Ježiš sa nedopustil žiadneho hriechu v myšlienke, slove ani skutku (Hebrejom 4:15). Satan sa zúfalo snažil odhaliť na Ježišovi čo i len jednu chybu, ale diabol vo svojich pokusoch úplne zlyhal (Matúš 4:1-11). Ježiš zostal nepoškvrneným Božím Baránkom (1. Petrova 1:19). Na konci Ježišovho života jeho pozemský sudca Poncius Pilát vyhlásil: „Na tomto človeku nenachádzam žiadnu vinu“ (Lukáš 23:4).
Žijeme so svojimi chybami, veľkými i malými, drobnými i katastrofálnymi, a zvykneme ich robiť. Ale, slúžime neomylnému, bezchybnému Bohu, ktorého veľkosť sa nedá pochopiť. „Veľa divov si vykonal, Hospodin, môj Bože, a v tvojich zámeroch s nami sa ti nik nevyrovná. Chcel by som to hlásať a vyrozprávať, je toho však viac, než sa dá spočítať“ (Žalmy 40:6). Je dobré vedieť, že Boh má všetko pod kontrolou a že ten, ktorý nerobí chyby, dokáže viac než kompenzovať tie naše.
English
Robí Boh chyby? Ľutuje Boh niekedy rozhodnutie, ktoré urobil?
