Otázka
Čo v Biblii znamenalo roztrhnúť si oblečenie?
Odpoveď
Roztrhnutie oblečenia je medzi Židmi starobylou tradíciou, ktorá sa spája so smútkom, žiaľom a stratou. Prvá zmienka o tom, že si niekto roztrhol odev, sa nachádza v knihe 1. Mojžišovej. „Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho" (1. Mojžišova 37:29). O krátky čas neskôr „ákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom" (1. Mojžišova 37:34), keď si myslel, že Jozefa zabili.
Ďalšími biblickými príkladmi mužov, ktorí si roztrhli šaty, aby vyjadrili bolesť a smútok, sú Dávid, keď zabili Šaula a Jonatána (2. Samuelova 1:11-12); Elizeus, keď Eliáša vzali do neba (2. kniha kráľov 2:11-12); Jób, keď prišiel o všetko, čo mal (Jób 1:20); Jefte, keď sa dozvedel o výsledku svojho neuváženého sľubu (Sudcov 11:34-35); Mardocheus, keď sa dozvedel o Hamanovom sprisahaní s cieľom zničiť Židov (Ester 4:1); Achab, keď nad ním Eliáš vyniesol rozsudok (1. kniha kráľov 21:27); Pavol a Barnabáš, keď ich obyvatelia Lystry začali uctievať (Skutky 14:14).
Niekedy bolo roztrhnutie šiat sprevádzané inými znakmi pokory a smútku, ako napríklad oholenie hlavy (Jób 1:20), hodenie prachu na seba (Jób 2:12) a obliekanie vrecoviny (2. Samuelova 3:31).
Boli chvíle, keď si ľudia mali roztrhnúť šaty, ale neurobili to. Prorok Jeremiáš dostal Božie slovo o blížiacom sa súde nad Judskom. Jeremiáš verne napísal proroctvo do zvitku a odovzdal ho kráľovi Joakimovi. Kráľ si vypočul prvú časť proroctva, ale potom vzal nôž, rozrezal zvitok na kúsky a spálil ho na hranici (Jeremiáš 36:23). Tento bezbožný čin sa stretol s mrazivým stoickým postojom jeho pomocníkov: „Kráľ a všetci jeho služobníci, ktorí počúvali všetky tie slová, sa však nezľakli, ani si neroztrhli rúcho" (verš 24). Ak bol niekedy čas na roztrhnutie šiat, tak to bol práve tento; títo muži však nemali strach pred Bohom, nemali výčitky svedomia, neboli usvedčení z hriechu.
Je zaujímavé, že veľkňaz si nesmel roztrhnúť odev: „Veľkňaz ako predstavený svojich bratov kňazov, ktorému pri vysviacke vyliali na hlavu olej a uviedli ho do úradu, takže si môže obliekať posvätné rúcha,... si nesmie roztrhnúť rúcha" (3. Mojžišova 21:10). Osobitná povaha veľkňazského úradu si vyžadovala oddeliť sa od niektorých bežných zvykov vrátane zvyku smútku.
Roztrhnutie šiat bolo v staroveku verejným a silným prejavom smútku. Tento zvyk sa zachoval aj dnes v židovskej praxi keriah. Dnešný rituál je menej spontánny a viac regulovaný: šaty prestriháva rabín počas pohrebnej bohoslužby, keď pozostalí recitujú slová týkajúce sa Božej zvrchovanosti. Jedna tradícia hovorí, že smútiaci musí roztrhnúť odev cez srdce - znak zlomeného srdca.
Dôležitejšie ako vonkajšie prejavy smútku sú skutočná ľútosť nad hriechom a úprimné pokánie srdca. Prorok Joel odovzdal Boží príkaz: „Roztrhnite si srdcia, a nie rúcha, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu! Veď je milostivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý, lebo mu je ľúto spôsobiť pohromu." (Joel 2:13; porov. Žalm 34:18).
English
Čo v Biblii znamenalo roztrhnúť si oblečenie?
