Otázka
Čo je sikhizmus?
Odpoveď
Sikhizmus vznikol ako pokus o harmonizáciu islamu a hinduizmu. Pohľad na sikhizmus ako na harmonizáciu týchto dvoch náboženstiev však nevystihuje teologickú a kultúrnu jedinečnosť sikhizmu. Nazvať sikhizmus kompromisom medzi islamom a hinduizmom by sa považovalo za urážku podobnú tomu, ako keby sme kresťana nazvali heretickým Židom. Sikhizmus nie je kult ani hybrid, ale samostatné náboženské hnutie.
Uznávaný zakladateľ sikhizmu Nának (1469 - 1538) sa narodil hinduistickému otcovi a moslimskej matke v Indii. Hovorí sa, že Nának dostal priame volanie od Boha, ktorý ho ustanovil za gurua. Čoskoro sa stal známym v oblasti Pandžábu na severovýchode Indie svojou oddanosťou a zbožnosťou a odvážnym tvrdením: „Nie je moslim a nie je hinduista.“ Zhromaždil značný počet žiakov (sikhov). Učil, že Boh je jeden, a Boha označoval ako Sat Nam („pravé meno“) alebo Ekankar, čo je spojenie slabík ek („jeden“), aum (mystický zvuk vyjadrujúci Boha) a kar („Pán“). Tento monoteizmus nezahŕňa osobnosť, ani by sa nemal miešať s akýmkoľvek východným panteizmom (Boh je všetko). Nának však zachoval doktríny reinkarnácie a karmy, ktoré sú významnými princípmi východných náboženstiev, ako napríklad u budhizmu, hinduizmu a taoizmu. Nának učil, že z reinkarnačného cyklu (samsáry) sa dá uniknúť len prostredníctvom mystického spojenia s Bohom prostredníctvom oddanosti a spievania. Po Nánakovi nasledovala neprerušená línia deviatich menovaných guruov, ktorí sa udržali vo vedení až do 18. storočia (1708).
Sikhizmus bol pôvodne pacifistický, ale nemohol takým zostať dlho. Jeho odmietanie nadradenosti proroka Mohameda bolo považované za rúhanie a vyvolalo veľký odpor historicky vojnovej viery islamu. V čase desiateho gurua Gobinda Raia, známeho aj ako Gobind Singh („lev“), sa zorganizovala Khalsa, svetoznáma trieda sikhských bojovníkov. Khalsa sa vyznačovala svojimi „piatimi K“: kesh (dlhé vlasy), kangha (oceľový hrebeň vo vlasoch), kach (krátke nohavice), kara (oceľový náramok) a kirpan (meč alebo dýka nosená pri boku). Briti, ktorí boli v tom čase v Indii kolonizátorsky prítomní, veľmi využívali khalsu ako bojovníkov a telesných strážcov. Gobinda Singha nakoniec zavraždili moslimovia. Bol posledným ľudským guruom. Kto bol jeho nástupcom? Na jeho miesto nastúpila sikhská svätá kniha Adi Granth, ako naznačuje jej alternatívny názov Guru Granth. Adi Granth síce nie je uctievaná, ale pripisuje sa jej božský status.
Napriek svojim pacifistickým koreňom sa sikhizmus stal známym ako militantný, čo je nešťastné, pretože takáto militantnosť pramení najmä z geografických problémov mimo sikhskej kontroly. Horúco sporná hranica medzi Indiou a Pakistanom rozdelená v roku 1947 pretína priamo región Pandžáb, kde mali sikhovia vysokú mieru autonómie. Snahy o zachovanie ich politickej a sociálnej identity často zlyhávali. Teroristi podnikli extrémne opatrenia na vytvorenie sikhského štátu Chalistan, ale väčšina Sikhov sú mierumilovní ľudia.
Kresťania a sikhovia sa môžu navzájom stotožniť, keďže obe náboženské tradície prešli veľkým prenasledovaním a obe uctievajú len jedného Boha. Kresťan a sikh ako osoby môžu mať pokoj a vzájomný rešpekt. Sikhizmus a kresťanstvo však nemožno zlúčiť. Ich systémy viery majú niektoré body zhody, ale v konečnom dôsledku majú odlišný pohľad na Boha, odlišný pohľad na Ježiša, odlišný pohľad na Písmo a odlišný pohľad na spásu.
Po prvé, sikhistické poňatie Boha ako abstraktného a neosobného je v priamom rozpore s milujúcim, starostlivým Bohom „Abba, Otče“, ktorý je zjavený v Biblii (Rimanom 8:15; Galaťanom 4:6). Náš Boh je úzko spätý so svojimi deťmi, vie, kedy si sadáme a vstávame, a rozumie aj našim myšlienkam (Žalmy 139:2). Miluje nás večnou láskou a priťahuje nás k sebe v trpezlivosti a vernosti (Jeremiáš 31:3). Zároveň nám dáva jasne najavo, že sa nemôže zmieriť so žiadnym takzvaným bohom iného náboženstva: „Predo mnou nebol utvorený boh a ani po mne nebude“ (Izaiáš 43:10) a „Ja som Hospodin, iného niet. Okrem mňa niet Boha“ (Izaiáš 45:5).
Po druhé, sikhizmus popiera jedinečné postavenie Ježiša Krista. Kresťanské Písmo tvrdí, že spása môže prísť len skrze neho: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“ (Ján 14:6). „A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Skutky 4:12). Nech už si sikhovia prisudzujú Kristovi akékoľvek postavenie, nie je to postavenie, ktoré si zaslúži, ani postavenie, ktoré mu prisudzuje Biblia - Syn Boží a Spasiteľ sveta.
Po tretie, sikhovia aj kresťania tvrdia, že ich Písmo je jedinečne inšpirované. Pramenné knihy kresťanstva a sikhizmu nemôžu byť zároveň „jediným Božím slovom“. Aby sme boli konkrétni, kresťania tvrdia, že Biblia je samotné Božie slovo. Je Bohom vdýchnuté, napísané pre všetkých, ktorí ho chcú poznať a pochopiť, „je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo“ (2. Timotejova 3:16-17). Bibliu nám dal náš nebeský Otec, aby sme ho poznali a milovali, aby sme „boli spasení a spoznali pravdu“ (1. Timotejovi 2:4) a aby sme k nemu prišli pre večný život.
Po štvrté a napokon, sikhský pohľad na spasenie odmieta Kristovo obetné vykúpenie. Sikhizmus učí učenie o karme spolu s oddanosťou Bohu. Karma je nedostatočné vysvetlenie hriechu a žiadne množstvo dobrých skutkov nemôže nahradiť ani jeden hriech proti nekonečne svätému Bohu. Dokonalá svätosť nemôže zniesť nič menšie ako nenávisť voči zlu. Keďže je spravodlivý, Boh nemôže jednoducho odpustiť hriech bez splatenia dlhu, ktorý hriech spôsobil. Keďže je dobrý, Boh nemôže vpustiť hriešnych ľudí do blaženosti neba v nezmenenej podobe. V Kristovi, Bohočloveku, však máme k dispozícii obeť nekonečnej hodnoty, ktorá splatí náš dlh. Naše odpustenie bolo nesmierne drahé, také drahé, že si ho my ľudia nemôžeme dovoliť. Môžeme ho však prijať ako dar. To je to, čo Biblia myslí pod pojmom „milosť“. Kristus zaplatil dlh, ktorý sme si my nemohli dovoliť zaplatiť. Obetoval svoj život ako náhradu za nás, aby sme mohli žiť s ním. Stačí, aby sme v neho vložili svoju vieru. Na druhej strane, sikhizmus sa nezaoberá nekonečným dôsledkom hriechu, úlohami Božej dobroty a spravodlivosti a úplnou skazenosťou človeka.
Na záver môžeme povedať, že sikhizmus má historické a teologické stopy hinduizmu aj islamu, ale nemožno ho správne chápať len ako hybrid týchto dvoch náboženstiev. Vyvinul sa do samostatného náboženského systému. Kresťan môže v niektorých bodoch nájsť spoločnú reč so sikhmi, ale v konečnom dôsledku kresťanstvo a sikhizmus nemožno zmieriť.
English
Čo je sikhizmus?
