Otázka
Čo je sola scriptura?
Odpoveď
Fráza sola scriptura pochádza z latinčiny: sola znamená „samotný”, „zemný”, „základný” a slovo scriptura znamená „spisy”—s odvolaním sa na Písmo. Sola scriptura znamená, že samotné Písmo je autoritatívne pre vieru a praktický život kresťana. Biblia je kompletná, autoritatívna a pravdivá. „Každé písmo, vdýchnuté Bohom je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravodlivosti” (2 Timoteovi 3:16).
Sola scriptura bolo zjednocujúce volanie protestanskej reformácie. Celé stáročia rímskokatolícka cirkev nadradzovala svoje tradície nad autoritu Biblie. Výsledkom bolo mnoho praktík, ktoré boli v skučnosti v protiklade s Bibliou. Niekoľkými príkladmi sú modlitba k svätým a/alebo Márii, nepoškvrnené počatie, premena podstaty chleba a vína na podstatu Kristovho tela a krvi pri liturgii, krst detí, odpustky a autorita pápeža. Martin Luther, zakladateľ evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a otec protestanskej reformácie, verejne karhal katolícku cirkev za jej nebiblické učenie. Katolícka cirkev sa vyhrážala Martinovi Lutherovi exkomunikáciou (a smrťou), ak sa toho nezriekne. Odpoveď Martina Luthera bola, „Pokiaľ nie som presvedčený svedectvom Písma, alebo tými najzrozumiteľnejšími argumentmi, pokiaľ nie som presvedčený na základe pasáží, ktoré som citoval a pokiaľ takto neslúžia môjmu svedomiu viazanému Božím slovom, svoje tvrdenia nemôžem odvolať a ani neodvolám, pretože pre kresťana je nebezpečné hovoriť proti svojmu vlastnému svedomiu. Tu stojím, nič iné robiť nemôžem; nech mi Boh pomáha! Amen!”
Hlavným katolíckym argumentom proti sola scriptura je, že Biblia explicitne neučí sola scriptura. Katolíci argumentujú, že Biblia nikde netvrdí, že je jediným autoritatívnym návodom pre vieru a praktický život. Aj keď to je pravda, nedarí sa im rozpoznať veľmi dôležitú otázku. Vieme, že Biblia je Božie slovo. Biblia sama o sebe vyhlasuje, že je vdýchnutá Bohom, bezchybná a autoritatívna. Vieme tiež, že Boh svoj postoj nemení a ani si neprotirečí. Takže, zatiaľ čo samotná Biblia nemusí explicitne uvádzať dôvody pre sola scriptura, v žiadnom prípade nepripúšťa tradície, ktoré sú v rozpore s jej posolstvom. Sola scriptura nie je ani tak argumentom proti tradícii, ako je argumentom proti nebiblickým, mimobiblickým či protibiblickým doktrínam. Jediný spôsob, ako poznať s istotou, čo Boh od nás očakáva, je zostať verní tomu, o čom vieme, že nám zjavil—Biblii. Môžme vedieť, bez tieňa akejkoľvek pochybnosti, že Písmo je pravdivé, autoritatívne a spoľahlivé. To isté sa však nedá povedať o tradícii.
Božie slovo je jedinou autoritou pre kresťanskú vieru. Tradície platia len vtedy, keď vyplývajú z Písma a sú v úplnom súlade s Písmom. Tradície, ktoré sú v rozpore s Bibliou, nepochádzajú od Boha a nie sú platným aspektom kresťanskej viery. Sola scriptura je jediný spôsob, ako sa vyhnúť subjektivite a uchrániť sa pred tým, aby osobný názor získal nadradenosť nad učením Biblie. Podstata princípu sola scriptura zakladá duchovný život na samotnej Biblii, pričom odmieta akúkoľvek tradíciu alebo učenie, ktoré nie sú v úplnom súlade s Bibliou. Druhá Timoteovi 2:15 hovorí, „Usiluj sa, aby si seba predstavil dokázaného Bohu, robotníka, ktorému sa netreba hanbiť, ktorý krojí slovo pravdy, ako sa patrí.”
Sola scriptura neruší predstavu cirkevných tradícií. Skôr je to tak, že sola scriptura nám dáva pevný základ, na ktorom sa cirkevné tradície majú zakladať. Existuje mnoho praktík, aj v katolíckej aj v protestanských cirkvách, ktoré sú výsledkom tradícií, nie explicitného učenia Písma. Pre cirkev je dobré a dokonca nevyhnutné, aby mala tradície. Tradície zohrávajú dôležitú úlohu v objasňovaní a organizovaní praktického života kresťanov. Aby však boli zároveň tieto tradície platné, nesmú byť v rozpore s Božím slovom. Musia vyplývať z pevného základu učenia Písma. Problém s rímskokatolíckou cirkvou, ako aj s mnohými ďalšími cirkvami je, že zakladajú tradície na tradíciách, ktoré sú zasa založené na tradíciách a tie znova na ďalších tradíciách, často s počiatočnou tradíciou, ktorá nie je v úplnom súlade s Písmom. Preto sa kresťania musia vždy vracať späť k princípu sola scriptura, autoritatívnemu Božiemu slovu, ako jedinému pevnému základu pre vieru a praktický život.
Čo sa týka praktických záležitostí, častou námietkou voči predstave sola scriptura je skutočnosť, že biblický kánon nebol oficiálne odsúhlasený minimálne 250 rokov po založení cirkvi. Navyše, Písmo nebolo k dispozícii masám viac ako 1500 rokov po založení cirkvi. Ako potom mali prvotní kresťania používať sola scriptura, keď ani len nemali úplné Písmo? A ako mali kresťania, ktorí žili pred vynájdením kníhtlače, zakladať svoju vieru a praktický život na samotnom Písme, ak nemali možnosť získať kompletný výtlačok Písma? Táto otázka sa ešte viac komplikuje vysokou mierou negramotnosti počas histórie. Ako sa predstava sola scriptura vysporiada s týmito otázkami?
Problém tohto argumentu spočíva v tom, že v podstate tvrdí, že autorita Písma vyplýva z jeho dostupnosti. Toto však nie je daný prípad. Autorita Písma je univerzálna; pretože je to Božie slovo, je to Božia autorita. Fakt, že Písmo nebolo bežne dostupné, alebo že ľudia ho nedokokázali prečítať, nemení nič na skutočnosti, že Písmo je Božie slovo. Navyše, skôr než by toto bolo argument proti sola scriptura, v skutočnosti je to argument pre to, čo cirkev mala urobiť namiesto toho, čo urobila. Pre prvotnú cirkev malo byť rozmnoženie Písma najvyššou prioritou. Zatiaľ čo bolo nereálne, aby každý kresťan vlastnil úplnú kópiu Biblie, pre každý cirkevný zbor bolo možné, aby mal pre vlastnú potrebu k dispozícii väčšiu časť alebo aj celé Písmo. Predstavitelia prvotnej cirkvi mali priradiť štúdiu Písma najvyššiu prioritu tak, aby ho mohli presne vyučovať. Aj keď nebolo možné zabezpečiť dostupnosť Písma všetkým ľuďom, aspoň predstavitelia cirkvi mohli byť dobre vyškolení v Božom slove. Namiesto budovania tradícií na tradíciách a ich podávania z generácie na generáciu, cirkev mala vytvoriť kópie Písma a učiť Písmo (2 Timoteovi 4:2).
Znova je potrebné si uvedomiť, že samotné tradície nie sú problém. Problémom sú nebiblické tradície. Dostupnosť Písma v priebehu storočí nie je určujúcim faktorom. Samotné Písmo je rozhodujúcim faktorom. Teraz máme pre seba Písmo bežne dostupné. Na základe dôkladného štúdia Božieho slova je zrejmé, že mnohé cirkevné tradície, ktoré sa stáročiami vyvinuli, fakticky protirečia Božiemu slovu. A to je moment, kedy by sa mal použiť princíp sola scriptura. Tradície, ktoré sa zakladajú na Božom slove a sú s nim v súlade, sa môžu zachovať. Tradície, ktoré sa na Božom slove nezakladajú a/alebo s ním nie sú v súlade, sa musia odmietnuť. Sola scriptura nás vedie späť k tomu, čo nám Božie slovo zjavuje. Sola scriptura nás jednoznačne privádza späť k Bohu, ktorý vždy hovorí pravdu, nikdy si neprotirečí a vždy dokazuje svoju spoľahlivosť.
English
Čo je sola scriptura?
