Otázka
Keďže je toľko náboženstiev, ako môžem vedieť, ktoré je to správne?
Odpoveď
Keďže je na svete toľko náboženstiev, že je ťažké určiť, ktoré je to správne. Najprv sa pozrieme všeobecne na túto tému, a potom sa zameriame na to, ako pristúpiť tejto téme a ako prísť k správnemu záveru o Bohu. Získanie mnohých odpovedí nevedie k zjednoduchšeniu tejto témy. Napríklad, možete dať 100 študentom, aby riešili jeden matematický príklad, a pravdepodobne nebudú mať všetci správnu odpoveď. Ale znamená to, že neexistuje správna odpoveď? Nie! Tí, ktorí chybili sa musia naučiť postup, ktorý vedie k správnej odpovedi.
Ako prídeme k pravde o Bohu? Používame systematickú metodológiu, aby sme oddelili pravdu od omylu a používame rozličné kritéria pre pravdu a tak prichádzame k správnemu záveru. Môžete si predstaviť, aký by bol výsledok, keby vedci v laboratóriu iba naspamäť miešali prvky? Alebo keby lekár začal liečiť pacienta ľubovoľnými liekmi? Ani vedci a ani lekári nemajú takýto prístup; ale používaju systematické metódy, ktoré sú logické a overené.
Ak je toto príklad, ako sa má niečo skúmať, prečo by teológia mala byť iná? Prečo by sme mali veriť, že sa k štúdiu teológie môže pristúpiť nejakým iným spôsobom? Žiaľ, mnohí majú tento prístup k štúdiu teológie a preto máme mnoho náboženstiev. Môžeme sa teraz vrátiť späť k tomu, ako dosiahnuť pravdu o Bohu. Ktorú metódu by sme mali používať? Najprv musíme postaviť rámec na testovanie mnohých právd a potom potrebujeme mapu, ktorá nás privedie k správnemu záveru. Predstavujeme vám jeden rámec na dosiahnutie tohto výsledku:
1. Logická konzistencia – tvrdenia v systéme viery musia byť logicky koherentné a nesmú sa vylučovať a protirečiť si. Napríklad, cieľ budhizmu je zbaviť sa žiadostí. Ale aby sme to dosiahli, musíme mať túžbu to dosiahnuť, a to si protirečí.
2. Empirická primeranosť – existuje dôkaz, ktorý podporuje systém viery (bezohľadu či je dôkaz racionálny, externe dôkazný, atď.)? Pravdaže, potrebné je mať dôkazy iba pre dôležité konštatácie, aby tie konštatácie mohli byť potvrdené. Napríklad, mormóni učia, že Ježiš žil v Severnej Amerike. Ale neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by podporil také niečo.
3. Existenčná relevancia – systém viery musí zodpovedať realite, akú poznáme a musí mať vplyv na život jednotlivca. Napríklad deizmus hovorí, že Boh stvoril svet a teraz sa vôbec nestará o to, čo sa deje v živote ľudí. Ako to vplýva na každodenný život človeka? Vôbec nevplýva.
Keď uplatníme daný rámec na náboženstvo, dostaneme sa k správnemu stanovisku ohľadom Boha a dostaneme štyri odpovede ohľadom života:
1. Pôvod – odkiaľ pochádzame?
2. Etika – ako máme žiť?
3. Zmysel – čo je zmysel života?
4. Osud – kde smeruje ľudstvo?
Ale ako tieto smernice môžeme použiť v hľadaní Boha? Najlepšia taktika je ísť krok po krok (otázka – odpoveď). Toto sú najčastejšie otázky:
1. Existuje absolútna pravda?
2. Sa racionálne myslenie a náboženstvo zlučujú?
3. Existuje Boh?
4. Môžem poznať Boha?
5. Je Ježiš Boh?
6. Stará sa Boh o mňa?
Najprv musíme vedieť, či existuje absolútna pravda. Ak neexistuje, tak si nemôžeme byť ničím istí (duchovným alebo nie) a skončíme v agónii a neistote, či vôbec niečo vieme alebo skončíme ako pluralisti a budeme prijímať každé stanovisko, nevediec čo je pravda.
Absolútna pravda sa definuje ako niečo, čo zodpovedá realite, niečo, čo zodpovedá predmetu, hovoriac tak ako je. Niektorí hovoria, že neexistuje absolútna pravda, ale týmto postojom iba zapierajú seba. Napríklad, relativista hovorí: „Pravda je relatívna“, ale sa musí opýtať: „Je to tvrdenie absolútne pravdivé?“. Ak áno, tak absolútna pravda existuje, ak nie, tak prečo taká otázka? Postmodernizmus vôbec neuvažuje o pravde, ale sa spolieha na jednu pravdu: postmodernizmus je pravda. Takže, nakoniec absolútna pravda je nepopierateľná.
Ďalej, absolútna pravda je úplne priama a automaticky vylučuje jej opak. Dva a dva sú štyri, a neexistuje žiadna iná odpoveď. Toto stanovisko sa stáva kritické, keď porovnávame ostatné náboženstvá a náboženské systémy. Ak má jeden náboženský systém prvky, ktoré sú pravdivé, tak všetky ostatné, ktoré sa aspoň v niečom odlišujú sú mylné. A tiež musíme mať na zreteli, že absolútna pravda nie je ovplyvnená úprimnosťou a túžbou. Bezohľadu na to, ako úprimne niekto prednesie klam, zostáva to aj ďalej klam. A ani jedna túžba alebo žiadosť nemôže klam zmeniť na pravdu.
Odpoveď na otázku je, že absolútna pravda existuje. A v tomto prípade gnosticizmus, postmodernizmus, relativizmus a skepticizmus sú falošné stanoviská.
Toto nás privádza k ďalšej otázke a to je, či rozum/logika môžu byť použité v náboženstve. Niektorí tvrdia, že to nie je možné, ale prečo nie? Logika je základom na overovanie duchovných tvrdení, pretože nám pomáha pochopiť, prečo by niektoré tvrdenia mali byť zamietnuté a iné prijaté. Logika je absolútne nevyhnutná pri likvidácii pluralizmu (pluralizmus hovorí, že všetky tvrdenia o pravde sú vieryhodné, hoci si navzájom protirečia).
Napríklad, islam a judaizmus hovoria, že Ježiš nie je Boh, kým kresťanstvo hovorí, že je. Jeden zo základných zákonov logiky je zákon kontradikcie, ktorý hovorí, že niečo nemôže byť oboje – „A“ a „nie-A“, v ten istý čas a v tom istom zmysle. Keď tento zákon uplatníme na to, čo hovorí judaizmus, islam a kresťanstvo, tak vyplýva, že jedna strana hovorí pravdu a druhá nie. Ježiš je Boh alebo nie je Boh. A logika môže byť silnou zbraňou proti pluralizmu – keď sa správne používa, pretože vyjadruje, že opačné pravdy nemôžu byť obe pravdivé. A toto ruší ten názor, že „niečo je pravda pre teba, ale nie pre mňa“.
Logika tiež odmieta názor, ktorý používaju pluralisti, že „všetky cesty vedú hore“. Logika nám hovorí, že každé náboženstvo má svoje znaky, ktoré dávajú rozličné smery a vedú k rôznym cieľom. Logika predsa hovorí, že pátranie po pravde je ako bludisko – iba jedna cesta vedie k pravde, kým ostatné sú slepé uličky. Mnohé náboženstvá sú podobné navonok, ale doktrinálne sú úplne odlišné.
Záver je, že môžeme používať racionálnu logiku v otázkach náboženstva. V tom prípade, pluralizmus (tvrdenie, že všetky pravdy sú pravdivé) je vylúčený, pretože je nelogický a kontradiktorný, keď tvrdí, že dve odlišné pravdy sú zároveň pravdivé.
Nasledovná otázka je: existuje Boh? Ateisti a naturalisti (tí, ktorí neprijímajú nič iné okrem fyzického sveta a vesmíru) hovoria, že „nie“. Aj keď na túto tému boli písané mnohé knihy a mnohé debaty usporiadané, predsa nie je ťažké dať odpoveď na túto otázku. Aby sme správne odpovedali, musíme položiť správnu otázku: „Prečo existuje niečo, namiesto toho, aby neexistvalo nič? Alebo ako ste sa ty a všetko ostatné dostali sem?“ Existenciu Boha vysvetlíme jednoducho:
Niečo existuje.
Niečo nepovstalo z ničoho.
Takže je nepochybné, že existuje zvrchovaná Bytosť.
Nemôžeš poprieť svoju existenciu, pretože musíš existovať, aby si mohol poprieť svoju existenciu, takže prvá premisa je pravdivá. Nikto neverí, že niečo môže povstať z ničoho (napr. to „nič“ stvorilo vesmír), takže aj druhá premisa je pravdivá. Na základe tohto aj tretia premisa musí byť pravdivá – existuje zvrchovaná Bytosť, ktorá je zodpovedná za všetko stvorené.
A toto je to, čo ateisti popierajú; hovoria, že vesmír je tá zvrchovaná bytosť. Ale napriek tomu tvrdeniu, veda hovorí, že vesmír mal svoj začiatok („big bang“). A všetko, čo má začiatok musí mať aj príčinu; takže vesmír mal príčinu a nie je večný. Na základe toho máme dva pramene večnosti a to sú vesmír (o ktorom sme dokázali, že nie je večný) a Stvoriteľ. Takže logicky uzavierame, že Boh existuje. Odpoveďou na otázku o Božej existencii sme zavrhli ateizmus ako vieryhodný systém.
Toto nám nedalo odpoveď na otázku, ktorý Boh je pravdivý, ale nám dalo jednu vec – zavrhlo všetky panteistické náboženstvá. Panteistické názory hovoria, že vesmír je Boh a je večný. A toto je omyl. Takže hinduizmus, budhizmus, jainizmus a ostatné panteistické náboženstvá sú omyl.
Ďalej hovoríme o Bohu, ktorý stvoril vesmír. On je:
- nadprirodzený (existuje mimo svojho stvorenia)
- nekonečne silný (stvoril všetko, čo existuje)
- večný (existuje mimo času a priestoru)
- všadeprítomný (On stvoril vesmír a nie je ním obmedzený)
- nekonečný a nemenný (On stvoril čas)
- nehmotný (prevyšuje priestor)
- osobný (neosobná bytosť nemôže stvoriť osobu)
- nevyhnutný (všetko je závislé na Ňom)
- nekonečný a jedinečný (nemôžu byť dve nekonečnosti)
- rôznorodý a jednotný (ako prírodná rôznorodosť)
- inteligentný (zvrchovaný, keďže všetko stvoril)
- cieľavedomý (všetko stvoril s cieľom)
- mravný (ani jeden mravný zákon neexistuje bez zákonodarcu)
- starostlivý (preto existujú mravné zákony)
Toto Stvorenie prejavuje charakteristiky podobné Bohu judaizmu, islamu a kresťanstva a toto sú jediné náboženstvá, ktoré sú ešte v hre, po zamietnutí ateizmu a panteizmu. A všimnime si, že sme dali odpoveď na jednu z najdôležitejších otázok: vieme odkiaľ pochádzame.
A toto nás privádza k nasledovnej otázke: môžeme poznať Boha? V tomto bode meníme potrebu za náboženstvom za potrebu za zjavením. Ak ľudstvo chce poznať Boha, tak je to na Bohu, aby sa mu zjavil. Judaizmus, islam a kresťanstvo hovoria, že majú knihu, ktorá je Božím zjavením ľudstvu, ale otázka je, ktorá z nich je pravdivá? Keď necháme po strane menšie rozdiely, tak hlavné rozdiely sú: 1. Nový zákon v Biblii 2. Ježiš Kristus – islam a judaizmus hovoria, že Nový zákon nie je pravdivý vo svojich tvrdeniach a že Ježiš nie je Boh, kým kresťanstvo hovorí opačne.
Neexistuje viera, ktorá sa môže porovnať s kresťanstvom v oblasti dôkazov. Sú to mnohopočetné starodobé manuskripty, ako aj zápisy svedkov (15 rokov po Ježišovej smrti) a tiež mnohopočetné zápisy z rôznych prameňov (9 autorov v 27 knihách Nového zákona), archeologické dôkazy – ani jeden neprotirečil novozákonným zápisom, až po fakt, že apoštoli sa vedome vystavili aj smrti hovoriac, že Ježiš vstal z mŕtvych. Kresťanstvo má dôkazy za svoje tvrdenia. Historická pôvodnosť Nového zákona – pravdivý zápis o tom, čo sa stalo a ako sa niečo stalo – je spôsob ako získať odpoveď na otázky a ako skúmať dôkazy.
Keď hovoríme o Ježišovi, nachádzame jednu zaujímavú vec – hovoril o sebe, že je Boh v ľudskom tele. Jeho slová (skôr ako bol Abrahám, Ja SOM), Jeho skutky (odpúšťanie hriechov, prijímanie chvály), Jeho bezhriešny život a Jeho vzkriesenie hovoria o tom, že je Boh. A autori novozákonných kníh tiež hovoria o tomto a potvrdzujú to.
Takže, ak je Ježiš Boh, tak všetko, čo hovorí je pravda. A ak On hovorí, že Biblia je bezchybná vo všetkom, čo hovorí, tak potom je to pravda. A ako sme už spomenuli, dve protikladné pravdy nemôžu byť pravdivé. Jedna je pravdivá a druhá nie je. Takže všetko, čo protirečí Biblii je lož. A to sa týka aj moslimského Koránu, ako aj všetkého, v čom sa judaizmus protiví kresťanstvu. Takže aj islam aj judaizmus zlyhajú, pretože hovoria, že Ježiš nie je Boh a dôkazy hovoria inak. A pretože môžeme poznať Boha (lebo sa zjavil v písanom Slove a v Ježišovi) agnosticizmus je tiež zamietnutý. A tiež sme dostali odpoveď na ďalšiu otázku – ako by ľudstvo malo žiť na tomto svete.
Biblia hovorí, že Bohu záleží na človeku a chce, aby Ho všetci poznali. Vlastne natoľko Mu záleží, že sa stal človekom, aby ukázal, aký vlastne je. Existujú mnohí ľudia, ktorí hovorili, že sú bohovia, ale iba jeden Boh sa stal človekom, aby mohol spasiť tých, ktorých miluje. Toto demonštruje existenciálne objavenie kresťanstva a tiež dáva odpoveď na dve ďalšie otázky – zmysel a osud. Každá osoba je stvorená s cieľom a každá osoba má svoj osud, ktorý ju čaká – alebo večný život s Bohom alebo večné oddelenie od Boha. Toto odvodenie zamieta deizmus, ktorý hovorí, že sa Boh nestará o ľudstvo.
Nakoniec vidíme, že zvrchovanú pravdu o Bohu môžeme nájsť a keď otestujeme rôzne „pravdy“, môžeme prísť k záveru, čo je naozaj pravdivé a čo nie. Prichádzame k záveru tak, že používame logickú konzistenciu, empirickú primeranosť, existenciálnu relevanciu a keď kladieme správne otázky, tak dostávame správne závery o náboženstve a o Bohu. Všetci by sme sa mali zhodnúť v tom, že dôvod, prečo niečomu veríme je, že je to pravda. Žiaľ, viera v pravdu je vec vôle, takže hoci máme mnohé logické a racionálne dôkazy, predsa existujú mnohí ľudia, ktorí odmietaju Boha a život s Ním.
English
Keďže je toľko náboženstiev, ako môžem vedieť, ktoré je to správne?
