Otázka
Je večnosť v pekle spravodlivým trestom za hriech?
Odpoveď
Táto otázka trápi veľa ľudí, ktorí nemajú dostatočné poznanie Božej podstaty, podstaty človeka a podstaty hriechu. Ako padlé a hriešne bytosti iba veľmi ťažko dokážeme pochopiť samotného Boha. Máme tendenciu vidieť Boha ako milú, milosrdrdnú bytosť, ktorého láska k nám zatieni jeho ostatné atribúty. Áno, Boh je milujúci, láskavý a milosrdný, ale je predovšetkým svätý a spravodlivý. Je natoľko svätý, že nemôže tolerovať hriech. Je Boh, ktorý sa hnevá na zlých a neposlušných ľudí (Izaiáš 5:25; Ozeáš 08:05, Zachariáš 10:3). Nie je iba milujúcim Bohom, On je samotná láska! Biblia nám tiež hovorí, že Boh nenávidí každý hriech (Príslovia 6:16-19). Boh je milostivý, ale jeho milosť má svoje hranice. „Hľadajte Hospodina, dokiaľ ho možno nájsť! Volajte na neho, dokiaľ je blízko! Nech opustí bezbožný svoju cestu a nešľachetný človek svoje myšlienky a nech sa navráti k Hospodinovi, a zľutuje sa nad ním, a k nášmu Bohu, lebo je hojný odpustiť."(Izaiáš 55:6-7).
Ľudstvo je skazené hriechom, ktorý je vždy nasmerovaný voči Bohu. Keď Dávid, po tom čo dal zavraždiť Uriáša, zhrešil a cudzoložil s Batšebou, modlil sa k Bohu zaujímavú modlitbu: „Proti Tebe samému som zhrešil a učinil som to, čo je zlé v tvojich očiach, ..." (Žalm 51:4). Dávid v prvom rade zhrešil voči Batšebe a Uriášovi, ako teda mohol tvrdiť, že zhrešil iba proti Bohu? Dávid pochopil, že každý hriech je v konečnom dôsledku spáchaný vždy voči Bohu. Boh je večná a nekonečná Bytosť (Žalm 90:2), a preto si každý hriech zasluhuje večný trest. Našim hriechom sa priamo dotýkame Božieho svätého, dokonalého a nekonečného charakteru. Aj keď je naša myseľ obmedzená, náš hriech je časovo neobmedzený. U Boha plynie čas úplne inak, a preto naše hriechy ostávajú pred Ním stáť vo večnosti, a musia byť potrestané, aby bola naplnená jeho svätá spravodlivosť.
Ten, kto je v pekle, tomu už rozumie. Dokonalým príkladom je príbeh o boháčovi a Lazarovi. Po smrti išiel bohatý muž do pekla, zatiaľ čo Lazar išiel do raja (Lukáš 16). Samozrejme, že boháč vedel, že jeho hriechy boli spáchané počas jeho života na zemi. Je však zaujímavé, že nikdy nepovedal: „Ako som sa sem dostal?" Túto otázku sa v pekle nikto nepýta. Boháč nepovedal: „Naozaj som si to zaslúžil? Nie je to trochu príliš?" On len prosil, aby sa našiel niekto, kto by išiel varovať jeho bratov pred ich osudom.
Rovnako ako boháč, každý hriešnik v pekle si je plne vedomý, že si tam zaslúži byť. Každý hriešnik má svedomie, ktoré je citlivé a plné informácií, ktoré sa v pekle stáva jeho mučiteľom. Taká je realita mučenia v pekle. Človek bude neustále obviňovaný svojim svedomím. Pocit viny za hriech bude produkovať hanbu a večnú seba-nenávisť. Boháč vedel, že večný trest za celoživotný hriech je oprávnený a zaslúžený. To je dôvod, prečo nikdy neprotestoval a nepýtal sa prečo je v pekle.
Realita večného zatratenia, večného pekla a večného trestu je desivá a znepokojujúca. Je ale dobré, ak je pre nás zdrojom strachu. I keď to môže znieť desivo, je to dobrá správa. Boh nás miluje (Ján 3:16) a chce, aby sme boli od pekla zachránení (2.Petra 3:9). Ale pretože je Boh spravodlivý, nemôže dovoliť, aby naše hriechy ostali nepotrestané. Niekto za to musí zaplatiť. Vo svojom veľkom milosrdenstve a láske, Boh zaplatil za naše hriechy. Poslal svojho Syna - Ježiša Krista, aby zaplatil za naše hriechy a zomrel za nás na kríži. Ježišova smrť nebola konečná, pretože Boh je nekonečný a zaplatil za náš dlh hriechu, aby sme nemuseli prežiť večnosť v pekle (2.Korintským 5:21). Ak vyznáme naše hriechy a uveríme v Pána Ježiša, ak budeme prosiť Boha o odpustenie na základe Kristovej obeti, budeme spasení, Boh nám odpustí, očistí nás a zasľúbil nám večný domov v nebi. Boh nás miloval natoľko, že nám poskytol spásu. Ale ak jeho dar večného života odmietneme, budeme čeliť večným dôsledkom tohto rozhodnutia.
English
Je večnosť v pekle spravodlivým trestom za hriech?
