Otázka
Kam išli starozákonní veriaci, keď zomreli?
Odpoveď
Starý zákon učí o živote po smrti a o tom, že všetci ľudia odchádzajú na miesto vedomej existencie nazývané Šeol. Boli tam bezbožní (Žalm 9:17; 31:18; 49:15; Izaiáš 5:14), ale aj spravodliví (Genezis 37:35; Jób 14:13; Žalm 6:6; 16:10; 88:4; Izaiáš 38:10).
Novozmluvným ekvivalentom Šeolu je Hádes. Pred Kristovým vzkriesením sa podľa Lukáša 16:19-31 Hádes delí na dve oblasti: na miesto útechy, kde bol Lazar, a na miesto múk, kde bol boháč. Slovo peklo vo verši 23 nie je prekladom Gehenny (miesto večných múk), ale Hádesu (miesto mŕtvych). Lazarovo miesto útechy sa na inom mieste nazýva „raj“ (Lukáš 23: 43). Medzi týmito dvoma oblasťami Hádesu je „veľká priepasť“ (Lukáš 16:26).
O Ježišovi sa hovorí, že po svojej smrti zostúpil do Hádesu (Skutky 2:27, 31; porov. Efezanom 4:9). Zdá sa, že pri vzkriesení Ježiša Krista boli veriaci v Hádese (t. j. obyvatelia raja) premiestnení na iné miesto. Teraz sa raj nachádza skôr hore ako dole (2. Korinťanom 12:2-4).
Dnes, keď veriaci zomrie, je „u Pána“ (2. Korinťanom 5:6-9). Keď zomrie neveriaci, nasleduje starozákonných neveriacich do Hádesu. Pri poslednom súde bude Hádes vyprázdnený pred veľký biely trón, kde budú jeho obyvatelia súdení pred vstupom do ohnivého jazera (Zjavenie 20:13-15).
English
Kam išli starozákonní veriaci, keď zomreli?
