Otázka
Ako presvedčenia o stvorení ovplyvňujú ostatné oblasti teológie?
Odpoveď
Diskusia o stvorení/evolúcii sa vedie už roky. Mnohým sa zdá, že dvaja protivníci na seba kričia, pričom ich nikto nepočúva. Vitriol sa zvýšil do takej miery, že každá strana reflexívne odmieta tú druhú - stúpenci evolúcie odmietajú kreacionistov, že úplne ignorujú vedu, a stvoritelia obviňujú evolucionistov, že sa zapájajú do najrôznejších machiavelistických sprisahaní, aby umlčali svoju stranu. Týmto nechcem odmietnuť argumenty ani jednej zo strán ako hyperbolické, ale jednoducho poukázať na to, že v tejto slovnej vojne prebieha len veľmi málo čestného dialógu.
Kvôli ťažkostiam s triedením pravdy mnohí kresťania odsúvajú diskusiu o stvorení/evolúcii do pozície druhoradej otázky, ktorá nesúvisí s tým, ako sa človek stane v poriadku s Bohom prostredníctvom evanjelia Ježiša Krista. Tento spôsob myslenia je z väčšej časti správny. Môžeme sa do tejto debaty tak zapliesť, že sa prestane venovať hlavnej otázke: šíreniu evanjelia. Avšak tak ako pri mnohých iných „druhoradých“ otázkach, aj to, čomu človek verí v súvislosti so stvorením, zohráva úlohu v tom, ako vníma teológiu vo všeobecnosti a evanjelium zvlášť. Presnejšie povedané, to, ako človek vníma stvorenie, má veľký vplyv na ostatné jeho teologické názory.
Pokiaľ ide o učenie o stvorení, v kresťanstve existuje niekoľko názorov:
1. Doslovné stvorenie 24x6 - Boh stvoril všetko, čo existuje, za šesť 24-hodinových dní.
2. Pohľad na deň a vek (Day-Age) - udalosti stvorenia sa odohrali tak, ako sú zobrazené v 1. Mojžišovej 1, ale namiesto šiestich 24-hodinových dní predstavujú „dni“ stvorenia neurčité, konečné časové úseky.
3. Rámcový pohľad - Dni v 1. Mojžišovej predstavujú teologický rámec, v ktorom sa rozpráva o stvorení všetkých vecí.
Počas väčšiny cirkevných dejín, až do posledných 150 rokov, bol v cirkvi najrozšírenejší názor na stvorenie 24x6 dní. Nie všetci kresťania zastávali tento názor a nie všetci, ktorí ho zastávali, boli k nemu oddaní. Niet však pochýb o tom, že to bol dominantný výklad 1. Mojžišovej počas väčšiny kresťanských dejín. Nechceme veriť niečomu len preto, že je to tradičné a historické, vrátane názoru na stvorenie 24x6; skôr chceme veriť učeniu, pretože je podložené textom Písma.
V tomto konkrétnom prípade sa mnohí konzervatívni teológovia domnievajú, že názor 24x6 má aj najsilnejšiu exegetickú podporu z textu. Predovšetkým je to prirodzený názor, ktorý človek získava jednoduchým čítaním textu. Okrem toho sú tu aj ďalšie body, napríklad spôsob, akým je sedemdňový model stanovený počas stvoriteľského týždňa vzorom pre náš kalendárny týždeň (2. Mojžišova 20:8-11).
Od príchodu modernej vedy kresťania čoraz viac opúšťajú pohľad na stvorenie 24x6. Hlavným dôvodom tohto odmietnutia je skutočnosť, že pohľad na stvorenie 24x6 si vyžaduje „mladý vek Zeme“ vesmíru (niekde od 6 000 do 30 000 rokov) a prevládajúci vedecký názor je, že vesmír je starý miliardy rokov. Pohľad Day-Age (niekedy nazývaný progresívny kreacionizmus) je pokusom o zosúladenie správy o stvorení z 1. Mojžišovej knihy s názorom na vek vesmíru ako „starej Zeme“.
Upozorňujeme, že názor Day-Age stále tvrdí, že Boh stvoril všetky veci, a stále odmieta ateistickú (naturalistickú) evolúciu. Názor Day-Age by sa nemal zamieňať ani s „teistickou evolúciou“, teda s názorom, že makroevolúcia je pravdivá, ale namiesto toho, aby bola riadená slepou náhodou, bola riadená Božou rukou. Zástancovia Day-Age sa považujú za tých, ktorí zosúlaďujú biblický opis s vedou. Jeho odporcovia považujú tento názor za šmykľavú cestu k odmietnutiu pravdivosti Božieho slova.
Keďže mnohí kresťania považujú diskusiu o stvorení/evolúcii za druhoradú, zvyčajne sa málo alebo vôbec nezaoberajú teologickými dôsledkami toho, ako si kto vykladá biblický pohľad na stvorenie. V skutočnosti je však to, čomu človek verí v súvislosti so stvorením, veľmi dôležité, pretože to súvisí s otázkou neomylnosti, dôveryhodnosti a autority Písma. Prvoradý význam má to, prečo si človek vo svetle Božieho slova vyberá určitý názor. Veriť, že Biblia je inšpirovaná a neomylná, ale nie doslovná v prvých dvoch kapitolách 1. Mojžišovej knihy, je jedna vec. Viera, že Biblia je jednoducho nesprávna alebo že jej nemožno veriť, je iná. Inými slovami, kľúčovou otázkou, pokiaľ ide o názor na stvorenie, je to, ako tento názor súvisí s autoritou a spoľahlivosťou Biblie.
Ak sa Biblii nedá veriť v prvých dvoch kapitolách, čo ju robí dôveryhodnou v celom zvyšku knihy? Kritici Biblie zvyčajne zameriavajú svoje útoky na prvých jedenásť kapitol 1. Mojžišovej knihy, najmä na opis stvorenia. Otázkou je, prečo sa zameriavajú práve na túto časť Písma? Prvých jedenásť kapitol 1. Mojžišovej knihy pripravuje pôdu pre zvyšok biblického príbehu. Bez 1. až 11. kapitoly 1. Mojžišovej nemožno pochopiť rozvíjajúci sa príbeh Písma. V týchto kapitolách je toľko základného materiálu pre zvyšok Biblie - napr. stvorenie, pád, hriech, istota súdu, nevyhnutnosť Spasiteľa a zavedenie evanjelia. Ak by sme ignorovali tieto základné doktríny, zvyšok Biblie by sa stal nezrozumiteľným a nepodstatným.
Kritici Biblie však chcú tieto úvodné kapitoly 1. Mojžišovej považovať skôr za staroveký hebrejský mýtus než za prapôvodnú históriu. Pravda je taká, že v porovnaní s príbehmi o stvorení sveta iných kultúr sa správa v 1. Mojžišovej - aj pri jej doslovnom výklade - číta skôr ako história než ako mýtus. Vo väčšine starovekej literatúry sa stvorenie chápe ako boj medzi bohmi. Väčšina mýtov o stvorení zobrazuje príslušnú kultúru ako stred náboženského vesmíru. Rozprávanie v 1. Mojžišovej, hoci má mnoho podobností s inými príbehmi o stvorení, líši sa tým, že zobrazuje Boha ako jediného vládcu nad stvorením (nie jedného z mnohých bohov) a ľudstvo ako vrchol jeho stvorenia, ktoré slúži ako jeho správca nad stvorením.
Je isté, že v súvislosti s opisom v 1. Mojžišovej existujú nezodpovedané otázky, ako napríklad presný dátum stvorenia. Nie je tu ani veľa podrobností o konkrétnych prostriedkoch alebo metódach, ktoré mohol Boh použiť. To je, samozrejme, dôvod, prečo sa vedú diskusie o rôznych biblicky kompatibilných opisoch stvorenia. Účelom správy 1. Mojžišovej nie je podať úplný historický opis, ktorý by prešiel u súčasných historikov. Správa 1. Mojžišovej bola predhistóriou židovského národa, keď sa pripravoval na vstup do zasľúbenej zeme; potreboval vedieť, kto je a odkiaľ pochádza.
Ďalšia vec, ktorú si treba uvedomiť, je, že veľká časť kresťanskej teológie je založená na historickej presnosti správy 1. Mojžišovej. Koncept manželstva pochádza priamo z opisu stvorenia (1. Mojžišova 2:24) a Ježiš sa naň odvoláva vo všetkých troch synoptických evanjeliách. Sám náš Pán uznáva, že „od počiatku (ich) Stvoriteľ stvoril“ človeka ako muža a ženu (Matúš 19:4). Tieto výroky, aby boli zrozumiteľné, sa opierajú o historickú presnosť opisu stvorenia v 1. Mojžišovej. Najdôležitejšie je, že učenie o spáse závisí od existencie doslovnej osoby menom Adam. Dvakrát v Pavlových listoch (Rimanom 5 a 1. Korinťanom 15) Pavol spája naše spasenie v Kristovi s naším stotožnením sa s Adamom. V 1. Korinťanom 15:21 - 22 čítame: „Lebo ako skrze človeka prišla smrť, tak prišlo skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení.“ Celé ľudské pokolenie je v padlom stave na základe toho, že je „v Adamovi“ prostredníctvom prirodzeného narodenia. Podobne aj tí, ktorých si Boh vyvolil na spásu, sú spasení na základe toho, že sú „v Kristovi“ prostredníctvom duchovného narodenia. Rozlišovanie v Adamovi/v Kristovi je kľúčové pre správne pochopenie kresťanskej soteriológie a toto rozlišovanie by nemalo zmysel, keby neexistoval doslovný Adam, z ktorého pochádza celé ľudstvo.
Pavol argumentuje v podobnom duchu v liste Rimanom 5:12 - 21. Jedinečnosť tejto pasáže však spočíva v tom, že výslovne hovorí: „A tak: Cez jedného človeka vošiel do sveta hriech a cez hriech smrť. Takto prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili“ (Rimanom 5:12). Tento verš je nosným bodom argumentu o úplnej skazenosti („prvá doska“ kalvínskej platformy) a podobne ako úryvok z 1. listu Korinťanom závisí od doslovného Adama, aby mal nejaký zmysel. Bez doslovného Adama neexistuje doslovný hriech a nie je potrebný doslovný Spasiteľ.
Bez ohľadu na to, aký postoj zaujímame k učeniu o stvorení, prinajmenšom jeden bod je jasný a v rámci kresťanstva sa o ňom nedá diskutovať: Boh stvoril nebo a zem (1. Mojžišova 1:1). Hoci my v Got Questions veríme, že názor 24x6 má najsilnejší biblický argument, existujú aj iné názory, ktoré ponúkajú platné interpretácie v rámci kresťanskej ortodoxie.
Musíme zdôrazniť, že Biblia neučí (ani explicitne, ani implicitne) ateistický alebo „darvinovský“ pohľad na náš pôvod. Preto tvrdiť, že diskusia o stvorení/evolúcii nie je dôležitá, znamená mať nízky pohľad na Písmo. Je to dôležité, najmä preto, že to, ako pristupujeme k Biblii v súvislosti s pôvodom, hovorí o tom, ako k nej budeme pristupovať všade inde. Ak nemôžeme dôverovať Biblii, keď hovorí o stvorení, prečo by sme jej mali dôverovať, keď hovorí o spasení? Je logické, že to, čomu veríme v súvislosti so stvorením, je dôležité pre zvyšok našej teológie.
English
Ako presvedčenia o stvorení ovplyvňujú ostatné oblasti teológie?
