Otázka
Aké sú rôzne teórie biblickej inšpirácie?
Odpoveď
V čom spočíva biblická inšpirácia? Učenie o inšpirácii je učenie o tom, že Biblia je Bohom vnuknutá, a preto je naším neomylným pravidlom pre vieru a prax. Ak je Biblia len dielom ľudskej predstavivosti, potom neexistuje žiadny presvedčivý dôvod, prečo by sme sa mali riadiť jej doktrínami a morálnymi usmerneniami. Biblia sama o sebe odvážne tvrdí, že je Bohom vnuknutá: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“ (2. Timotejovi 3:16-17). V tomto verši si v súvislosti s Písmom všímame dve veci: 1) je „vnuknuté Bohom“ a 2) je „užitočné“ pre kresťanský život.
Existujú štyri názory na inšpiráciu:
1. Neo-ortodoxný pohľad na inšpiráciu
2. Diktátový pohľad na inšpiráciu
3. Pohľad na obmedzenú inšpiráciu
4. Názor na plnú slovnú inšpiráciu
Neo-ortodoxný pohľad na inšpiráciu zdôrazňuje transcendentnosť Boha. Neo-ortodoxia učí, že Boh je od nás tak úplne odlišný, že jediný spôsob, ako by sme ho mohli spoznať, je priame zjavenie. Tento názor na transcendentnosť Boha popiera akúkoľvek koncepciu prirodzenej teológie (t. j. že Boha možno poznať prostredníctvom Jeho stvorenia). Okrem toho neo-ortodoxia popiera, že Biblia je Božie slovo. Biblia je skôr svedkom alebo sprostredkovateľom Božieho slova, Ježiša. Podľa neo-ortodoxnej teórie inšpirácie slová v Biblii nie sú Božie slová, ale sú to omylné slová napísané omylnými ľuďmi. Biblia je „inšpirovaná“ len v tom zmysle, že Boh môže niekedy použiť slová, aby prehovoril k jednotlivcom.
Neo-ortodoxná teória inšpirácie nie je žiadnou inšpiráciou. Ak je Biblia omylným výtvorom omylných ľudí, potom naozaj nemá žiadnu hodnotu, aspoň nie väčšiu ako iné knihy. Boh by k nám mohol rovnako dobre „prehovoriť“ prostredníctvom beletristických diel ako prostredníctvom Biblie.
Teória diktovania inšpirácie vidí Boha ako autora Písma a jednotlivých ľudských zástupcov ako sekretárov, ktorým diktuje. Boh hovoril a človek to zapísal. Tento názor má určité opodstatnenie, pretože vieme, že existujú časti Písma, v ktorých Boh v podstate hovorí: „Napíš si“ (napr. Jeremiáš 30:2), ale nie celé Písmo bolo vytvorené týmto spôsobom. Pentateuch je v podstate kronikou židovského národa pred usadením sa v zasľúbenej krajine. Hoci Mojžiš je hlavným autorom, veľká časť Pentateuchu si vyžadovala Mojžišovu redakčnú prácu, pretože pre niektoré dejiny nepochybne zostavil predchádzajúce záznamy. Lukáš v úvode svojho evanjelia uvádza, že pred napísaním vykonal podrobný výskum udalostí z Ježišovho života (Lukáš 1:1-4). Mnohé z prorockých kníh sa čítajú ako denníky zo života prorokov. Podstatné je, že teória diktovania vysvetľuje len niektoré časti Písma, ale nie celé alebo dokonca väčšinu z neho.
Teória obmedzenej inšpirácie je opačný názor ako teória diktovania. Kým druhá z nich vidí Písmo predovšetkým ako Božie dielo s minimálnym ľudským prispením, prvá vidí Písmo predovšetkým ako dielo človeka s obmedzenou Božou pomocou. Teória obmedzenej inšpirácie hovorí, že Boh viedol ľudských autorov, ale dovolil im slobodne sa vyjadriť vo svojich dielach, a to aj do tej miery, že pripustil faktické a historické chyby. Našťastie Duch Svätý zabránil doktrinálnym chybám. Problém tohto názoru spočíva v tom, že ak je Biblia náchylná na chyby v historických opisoch, ako jej môžeme dôverovať v doktrinálnych otázkach? Pri obmedzenej inšpirácii sa spochybňuje spoľahlivosť Biblie. Zdá sa, že tento názor ignoruje aj skutočnosť, že biblický príbeh o vykúpení od 1. Mojžišovej po Zjavenie sa rozpráva na pozadí ľudských dejín - učenie je vpletené do dejín. Nemôžeme svojvoľne povedať, že história je nepresná, a potom tvrdiť, že obsahuje jadro doktrinálnej pravdy.
Posledným názorom a názorom ortodoxného kresťanstva je teória plnej, verbálnej inšpirácie. Slovo plná znamená „úplná alebo kompletná“ a slovná znamená „samotné slová Písma“. Plná, verbálna inšpirácia je teda názor, že každé slovo v Biblii je samotným Božím slovom. Inšpirované nie sú len myšlienky alebo nápady, ale aj samotné slová. V Druhom liste Timotejovi 3:16-17 sa používa jedinečné grécke slovo theopneustos, ktoré doslova znamená „Bohom vnuknutý“. Písmo je „vnuknuté“ z Božích úst. Biblické slová sú Božie slová.
Okrem toho: „Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka, ale ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého“ (2. Petrov 1:21). Tento úryvok nám naznačuje, ako Boh inšpiroval ľudských autorov. Ľudia hovorili (alebo písali), „ako ich vnukol Duch Svätý“. Keď ľudskí autori kládli pero na papier, Duch Svätý ich „vnukol“, takže to, čo napísali, boli „vydýchnuté“ Božie slová. Takže hoci si spisy zachovávajú osobnosť jednotlivých autorov (Pavlov štýl je úplne odlišný od štýlu Jakuba, Jána alebo Petra), samotné slová sú presne také, aké ich chcel napísať Boh.
Správny pohľad na biblickú inšpiráciu je ortodoxný pohľad cirkvi, ktorý hovorí, že Biblia je plným, slovne inšpirovaným Božím Slovom.
English
Aké sú rôzne teórie biblickej inšpirácie?
