Otázka
Ako môžem vedieť, či sú túžby môjho srdca od Boha?
Odpoveď
Ježiš nám odpovedá na túto otázku: „Zo srdca totiž vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá a rúhania“ (Matúš 15:19). A potom: „A dodal: ,To, čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Zvnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.‘“ (Marek 7:20-23).
V týchto úryvkoch Ježiš odhaľuje zdroj našich túžob: naše telesné túžby pochádzajú z nášho vnútra. Hriech nevzniká len ako dôsledok vonkajších síl. Rodí sa v skrytých výklenkoch našich myšlienok a zámerov, z tajných túžob, ktoré si dokáže predstaviť len myseľ a srdce. Pointa je v tom, že v našom padlom stave túžby nášho srdca nepochádzajú od Boha. Jeremiáš ďalej potvrdzuje povahu ľudského srdca: „Nadovšetko klamlivé je srdce, je nenapraviteľné, kto sa v ňom vyzná?“ (Jeremiáš 17:9)
Dlho prevládal názor, že všetci ľudia sú v podstate dobrí a slušní a že až životné okolnosti, ako napríklad chudoba alebo zlá výchova, z nás robia vrahov a zlodejov. Biblia však učí, že všetci ľudia trpia spoločnou slabosťou - hriechom. Apoštol Pavol to nazýva našou hriešnou prirodzenosťou. „Viem totiž, že vo mne, teda v mojom tele, neprebýva dobro, pretože chcieť dobro dokážem, ale konať už nie. 19 Nerobím totiž to dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem. 20 Ak však robím to, čo nechcem, nerobím to ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne“ (Rimanom 7:18-20). Naše zlé srdce nás vedie k hriechu.
Navyše, srdce je také skazené a klamlivé, že naše pohnútky sú nejasné aj nám samým. Ako hriešne stvorenia vymýšľame a tvoríme zlé veci v arogancii a sebestačnosti svojho srdca (Príslovia 16:30; Žalmy 35:20; Micheáš 2:1; Rimanom 1:30). Pravdou je, že len Boh môže preskúmať naše najhlbšie pohnútky a vnútorné túžby a len vďaka jeho moci môžeme dúfať, že sa nám niekedy podarí rozpliesť neistotu a skazenosť, ktorá je zviazaná v našich srdciach. On jediný všetko skúma a dôverne nás pozná (Hebrejom 4:11-13).
Našťastie nás Boh v našom boji so zraňujúcimi túžbami a hriešnymi sklonmi neopúšťa. Naopak, poskytuje nám milosť a silu, ktorú potrebujeme, aby sme odolali hriechu a zvíťazili nad ním, keď sa prikrčí pri dverách nášho srdca. Žalmista nám hovorí: „Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom túži tvoje srdce. (gimel) Zver svoju cestu Hospodinovi, dôveruj mu a on sa o všetko postará. Tvojej spravodlivosti dá vyjsť ako svetlu a tvojmu právu ako jasnému poludniu. (dalet)“ (Žalmy 37:4-6).
Boh môže doslova zasadiť svoje túžby do srdca človeka, do srdca, ktoré je bez neho zúfalo zlé a klamlivé. On nahrádza zlo dobrom a nasmeruje naše srdce na cestu k nemu, odstraňuje naše vlastné túžby a nahrádza ich jeho túžbami. To sa stane len vtedy, keď k Nemu prídeme v pokání a prijmeme dar spasenia skrze Pána Ježiša Krista. Vtedy On odstráni naše kamenné srdcia a nahradí ich srdcami z mäsa (Ezechiel 11:19). Dosiahne to nadprirodzeným vložením svojho Ducha do našich sŕdc. Potom sa naše túžby stanú Jeho túžbami, naša vôľa sa snaží plniť Jeho vôľu a naša vzbura sa zmení na radostnú poslušnosť.
English
Ako môžem vedieť, či sú túžby môjho srdca od Boha?
