Otázka
Ako by mali kresťanskí rodičia zvládnuť smrť dieťaťa?
Odpoveď
Ako rodičia si nevieme predstaviť traumatickejšiu skúsenosť, ako je strata dieťaťa. Všetci rodičia prirodzene očakávajú, že ich deti prežijú. Takáto strata je mimoriadnou udalosťou, ktorá so sebou prináša ohromujúci pocit bolesti a pretrvávajúceho smútku. Je to život meniaca skúsenosť, ktorá predstavuje pre rodičov jedinečné výzvy, keď sa snažia znovu vybudovať svoj život bez dieťaťa.
Bolo by trúfalé, keby niekto rodičom hovoril, ako majú zvládnuť smrť svojho dieťaťa. Vieme však, že tí, ktorí odovzdajú svoj život Bohu, sa z takejto straty dokážu spamätať s väčším pocitom normálnosti ako tí, ktorí nemajú skutočnú a pozitívnu vieru v nášho Stvoriteľa. Ako teda kresťanskí rodičia zvládajú smrť dieťaťa? Zaoberá sa Biblia touto témou, a ak áno, akým spôsobom?
Najprv by sme si mali uvedomiť, že každý človek zvláda smútok inak. Emócie sa svojou intenzitou veľmi líšia. Tieto emócie sú normálne a prirodzené. Po druhé, žiadny rodič sa nikdy úplne nezotaví zo straty dieťaťa. Nie je to ako choroba, z ktorej sa zotavujeme. Väčšina poradcov ju prirovnáva k fyzickému zraneniu, ktoré zmení život. Mali by sme však tiež vedieť, že hoci stratu môžeme vždy cítiť, jej intenzita sa časom zmenšuje.
Práve viera v milujúceho a vždy verného Boha nám umožňuje vydržať a zotaviť sa zo straty dieťaťa, a to niekedy spôsobom, ktorý ostatní považujú za pozoruhodný. Tak to bolo v Dávidovom prípade pri strate dieťaťa, ktoré zomrelo sedem dní po narodení (2. Samuelova 12:18-19). Z tohto úryvku Písma si môžeme vziať niekoľko cenných ponaučení, ktoré môžu smútiacim rodičom pomôcť čeliť budúcnosti s nádejou.
Jedným z nich je, že Dávid sa úpenlivo modlil za život svojho dieťaťa (2. Samuelova 12:16). To by malo platiť pre všetkých rodičov v každom čase, a nielen v ťažkých časoch. Rodičia by sa mali vždy modliť za svoje deti a prosiť Boha, aby nad nimi bdel a chránil ich. Rovnako by sa rodičia mali modliť, aby Boh poskytol zbožnú múdrosť a vedenie, aby naše deti rástli vo výchove a napomínaní Pánovom (Sudcov 13:12; Príslovia 22:6; Efezanom 6:4).
Ďalšou lekciou, ktorú sa učíme od Dávida, bola jeho reakcia na smrť jeho dieťaťa. Keď sa dozvedel, že dieťa zomrelo, došlo k prijatiu, ktoré naznačuje jeho konanie, keď „vstal zo zeme, umyl sa, natrel sa masťou a preobliekol sa. Potom vošiel do Hospodinovho domu a klaňal sa. Nato odišiel domov a pýtal si jesť. Predložili mu pokrm a on jedol“ (2. Samuelova 12:20). Na tomto úryvku je prekvapujúce, že Dávid „vošiel do Hospodinovho domu a klaňal sa“. Inými slovami, Dávid nielenže prijal smrť svojho dieťaťa, ale odovzdal túto záležitosť Bohu v rámci uctievania. Schopnosť uctievať a ctiť si Boha v čase skúšky alebo krízy je mocným dôkazom našej duchovnej dôvery v nášho Boha. Takéto konanie nám umožňuje prijať realitu našej straty. A takto nás Boh oslobodzuje, aby sme mohli žiť ďalej.
Ďalšia lekcia je najviac odhaľujúca. Je to dôvera vo vedomie, že deti, ktoré zomrú pred dosiahnutím veku zodpovednosti, idú do neba. Dávidova odpoveď tým, ktorí sa pýtali na jeho reakciu na smrť dieťaťa, bola vždy veľkým zdrojom útechy pre veriacich rodičov, ktorí stratili dojčatá a malé deti: „Teraz však, keď zomrelo, prečo by som sa mal postiť? Môžem ho azda oživiť? Ja pôjdem za ním, ale ono sa ku mne nevráti“ (2. Samuelova 12:23). Dávid si bol plne istý, že sa so svojím synom stretne v nebi. Tento úryvok je silným dôkazom toho, že malé deti, ktoré odchádzajú z tohto sveta, pôjdu do neba.
Smútok nad stratou dieťaťa je srdcervúca cesta. Neexistujú žiadne stanovené usmernenia, ktoré by nás naučili, ako zvládnuť smútok. Poradcovia a tí, ktorí zažili stratu dieťaťa, však poskytli niekoľko užitočných rád:
- Uvedomte si, že nie ste sami. Máte Boha. Máte svojich bratov a sestry v Kristovi. Máte blízkych priateľov a rodinu. Oprite sa o nich. Sú tu, aby vám pomohli.
- Neklaďte si časové limity na svoje zotavenie. Neočakávajte, že prejde deň bez toho, aby ste nemysleli na svoje dieťa, ani by ste to nemali chcieť.
- Hovorte o svojom dieťati. Je dôležité, aby ste sa o príbeh svojho dieťaťa podelili s ostatnými.
- Starajte sa o seba a o svoje ďalšie deti. Aj oni trpia. Smútia nad stratou súrodenca a majú ďalšie nepríjemné pocity, keď vidia svojich rodičov v smútku.
- Snažte sa nerobiť žiadne zásadné rozhodnutia aspoň počas prvého roka.
- Počítajte s tým, že prežívanie mnohých „prvých chvíľ“ po smrti malého dieťaťa - prvé narodeniny, prvé Vianoce atď.
A napokon, kresťania, ktorí stratili dieťa, majú veľké a verné zasľúbenie Božieho slova: „Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo“ (Zjavenie 21:4).
English
Ako by mali kresťanskí rodičia zvládnuť smrť dieťaťa?
