Otázka
Čo je to utilitarizmus?
Odpoveď
Podstatou utilitarizmu je jeho koncept slasti a bolesti. Filozofia utilitarizmu vidí „dobro“ ako čokoľvek, čo zvyšuje potešenie a znižuje bolesť. Je to filozofia výsledkov. Ak výsledok akcie slúži na zvýšenie potešenia a zníženie bolesti, potom sa akcia považuje za dobrú. Vo svojom základe je utilitarizmus hedonistickou filozofiou. Históriu utilitarizmu možno vysledovať až k starovekému gréckemu filozofovi Epicurovi, ale ako myšlienkový smer sa utilitarizmus často pripisuje britskému filozofovi Jeremymu Benthamovi.
Aké sú niektoré z problémov utilitarizmu? Prvým je jeho zameranie na výsledky. V skutočnosti akcia nie je dobrá len preto, že jej výsledok je dobrý. Biblia hovorí, že „človek hľadí na zovňajšok, ale Pán hľadí na srdce“ (1. Samuelova 16:7). Bohu nejde ani tak o výsledky, ako skôr o zámery nášho srdca. Dobré skutky vykonané so zlými úmyslami sa Bohu nepáčia. Je zrejmé, že nevidíme zámery iných. Nie sme ani schopní úplne rozlíšiť naše vlastné zámery. Ale to nie je ospravedlnenie; všetci musíme predstúpiť pred Boha a skladať účty zo svojich činov.
Druhým problémom utilitarizmu je jeho zameranie na potešenie v protiklade k tomu, čo je skutočne dobré. Potešenie je ľudskou definíciou dobra a ako také môže byť veľmi subjektívne. Čo je príjemné pre jedného, nemusí byť príjemné pre druhého. Podľa Biblie je Boh definíciou dobra (Žalm 86:5; 119:68), a keďže sa Boh nemení (Jakub 1:17), nemení sa ani definícia dobra; je to objektívne, nie subjektívne. Dobro nekolíše s trendami ľudskej túžby ani plynutím času. Okrem toho, ak prirovnáme dobro k potešeniu, riskujeme, že dobro definujeme ako jednoduché uspokojenie našich základných, telesných túžob. Ako dokazujú ľudia, ktorí podľahnú pôžitkárskemu životnému štýlu, čím viac sa človek oddáva pôžitku, tým je pôžitok menej intenzívny a na dosiahnutie rovnakej stimulácie je potrebné dopriať si ho viac. Je to zákon klesajúcich výnosov, aplikovaný na potešenie. Príkladom tohto cyklu sú drogovo závislí, ktorí experimentujú s postupne silnejšími drogami, aby dosiahli rovnakú úroveň.
Tretím problémom utilitarizmu je vyhýbanie sa bolesti. Nie každá bolesť je zlá. Nie je to tak, že bolesť sama o sebe je dobrá, ale môže viesť k dobru. Dejiny ľudstva sú plné učenia sa z chýb. Ako mnohí hovoria, zlyhanie je najlepší učiteľ. Nikto neobhajuje, že by sme mali aktívne vyhľadávať bolesť. Ale tvrdiť, že každá bolesť je zlá a treba sa jej vyhnúť, je naivné. Boha viac zaujíma naša svätosť ako naše šťastie. Nabáda svoj ľud, aby bol svätý, ako je On svätý (3. Mojžišova 11:44; 1. Petrov 1:15-16). Biblia tiež hovorí, že máme považovať za radosť, keď čelíme skúškam každého druhu (Jakub 1:2-4), nie preto, že skúšky sú radostné, ale preto, že vedú k väčšej vytrvalosti a vernosti.
Celkovo vzaté, filozofia utilitarizmu je zameraná na to, aby bol tento život čo najmenej bolestivý pre čo najviac ľudí. Navonok to vyzerá ako obdivuhodný cieľ. Kto by nechcel zmierniť utrpenie ľudí na celom svete? Biblia nám však hovorí, že naša existencia je viac než len život na zemi. Ak všetko, pre čo žijeme, je maximalizovanie potešenia v tomto živote, chýba nám väčšia perspektíva. Ježiš povedal, že ten, kto žije pre tento život, bude veľmi sklamaný (Matúš 6:19). Apoštol Pavol hovorí, že ťažkosti tohto života sa nevyrovnajú sláve, ktorú získame vo večnosti (2. Korinťanom 4:17). Veci tohto života sú prechodné a dočasné (v. 18). Mali by sme sa zamerať na život smerujúci do večnosti viac, ako na náš život na zemi.
English
Čo je to utilitarizmus?
