Otázka
Je utrpenie pre Krista vždy súčasťou nasledovania Krista?
Odpoveď
Biblia veľa hovorí o utrpení pre Krista. V dobe, v ktorej bol napísaný Nový zákon, boli Ježišovi nasledovníci často osočovaní vlastnými rodinami a spoločenstvami. Niektoré z najhorších prenasledovaní pochádzali od náboženských vodcov (Skutky 4:1-3). Ježiš svojim nasledovníkom povedal: „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Matúš 5:10). Svojim učeníkom pripomenul: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel skôr ako vás“ (Ján 15:18).
V Druhom liste Timotejovi 3:12 sa píše: „A všetci, čo chcú žiť zbožne v Ježišovi Kristovi, budú prenasledovaní.“ Podobne ako v biblických časoch, aj dnes mnohí kresťania zistili, že verejné vyznanie viery v Krista môže mať za následok uväznenie, bitie, mučenie alebo smrť (Židom 11:32-38;
2. Korinťanom 12:10; Filipanom 3:8; Skutky 5:40). Tí z nás, ktorí žijú v slobodných krajinách, sa pri tejto myšlienke často chvejú, ale cítia sa relatívne bezpečne. Chápeme, že existujú tisíce ľudí, ktorí denne trpia pre Krista, a sme vďační, že my nemusíme. Existuje však len jeden druh prenasledovania?
Ježiš jasne uviedol, čo znamená nasledovať Ho: „Všetkým potom povedal: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba! Každý deň nech vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by chcel svoju dušu zachrániť, stratí ju. Ale kto stratí svoju dušu pre mňa, zachráni si ju. Veď čo osoží človeku, keby celý svet získal a samého seba by stratil či poškodil?“ (Lukáš 9:23-25). Naše moderné chápanie slovného spojenia „nech vezme svoj kríž a nasleduje ma“ je často neadekvátne. V Ježišových časoch kríž vždy symbolizoval smrť. Keď človek niesol kríž, bol už odsúdený na smrť na ňom. Ježiš povedal, že na to, aby ho človek mohol nasledovať, musí byť ochotný zomrieť. Nie všetci zomrieme mučeníckou smrťou. Nie všetci budeme pre svoju vieru väznení, bití alebo mučení. Aký druh smrti mal teda Ježiš na mysli?
Pavol to vysvetľuje v liste Galaťanom 2:19-20: „Ja som však skrze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som ukrižovaný. Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa.“
Nasledovať Krista znamená, že zomierame svojmu vlastnému spôsobu konania. Svoju vôľu, svoje práva, svoje vášne a svoje ciele považujeme za ukrižované na kríži spolu s ním. Naše právo riadiť vlastný život je pre nás mŕtve (Filipanom 3:7-8). Smrť zahŕňa utrpenie. Telo nechce zomrieť. Zomrieť sebe samému je bolestivé a je v rozpore s našou prirodzenou náklonnosťou hľadať vlastné potešenie. Nemôžeme však nasledovať zároveň Krista aj telo (Lukáš 16:13; Matúš 6:24; Rimanom 8:8). Ježiš povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ (Lukáš 9:62).
Pavol pre Ježiša trpel viac ako väčšina ľudí. Toto povedal kresťanom vo Filipách: „Lebo vám je z milosti dané za Krista, nie len aby ste v neho verili, ale aj aby ste za neho trpeli.“ (Filipanom 1:29, ROH)). Slovo
„z milosti dané“ tu znamená „preukázanú priazeň, danú zadarmo ako dar“. Pavol nepredstavuje utrpenie ako prekliatie, ale ako dobrodenie.
Utrpenie môže mať mnoho podôb. Tým, že sa rozhodneme poslúchať Pána Ježiša Krista, sa dostávame do rozporu so svetom. V liste Galaťanom 1:10 sa píše: „Ide mi azda teraz o priazeň ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem zapáčiť ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobní“. Tým, že sa úzko držíme biblického učenia, sa vystavujeme odmietnutiu, výsmechu, osamelosti alebo zrade. Najkrutejšie prenasledovanie často prichádza od tých, ktorí sa považujú za duchovných, ale Boha si definovali podľa vlastných predstáv. Ak sa rozhodneme postaviť na stranu spravodlivosti a biblickej pravdy, zabezpečíme si, že budeme nepochopení, vysmievaní alebo ešte horšie. Musíme mať na pamäti, že žiadna hrozba utrpenia neodradila apoštolov od kázania Krista. V skutočnosti Pavol povedal, že strata všetkého stála za to, „aby som poznal jeho a moc jeho zmŕtvychvstania i účasť na jeho utrpeniach.“(Filipským 3:10). Skutky 5:40-41 opisujú reakciu apoštolov po tom, ako dostali ďalší výprask za to, že kázali o Ježišovi: „Zavolali si apoštolov, dali ich zbičovať, zakázali im hovoriť v Ježišovom mene a prepustili ich. Oni odišli spred veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.“
Utrpenie v určitej forme bude vždy súčasťou skutočného nasledovania Krista. Ježiš povedal, že cesta, ktorá vedie k životu, je tesná a úzka (Matúš 7:14). Aj naše ťažkosti sú spôsobom, ako sa v malom stotožniť s jeho utrpením.
Ježiš povedal, že ak ho zaprieme pred ľuďmi, on nás zaprie pred svojím Otcom v nebi (Matúš 1:,33; Lukáš 12:9). Existuje mnoho rafinovaných spôsobov, ako zaprieť Krista. Ak naše činy, slová, životný štýl alebo výber zábavy neodrážajú Jeho vôľu, zapierame Krista. Ak tvrdíme, že Ho poznáme, ale žijeme tak, akoby sme Ho nepoznali, popierame Krista (1. Jána 3:6-10). Mnohí ľudia si vyberajú tieto formy popierania Krista, pretože pre Neho nechcú trpieť.
Často naše najväčšie utrpenie prichádza zvnútra, keď bojujeme o kontrolu nad srdcom, ktoré musí zomrieť vlastnej vôli a odovzdať sa Kristovmu panstvu (Rimanom 7:15-25). Nech už utrpenie prichádza v akejkoľvek podobe, mali by sme ho prijať ako odznak cti a privilégium, že sme podobne ako apoštoli „boli uznaní za hodných znášať potupu pre Jeho meno“".
English
Je utrpenie pre Krista vždy súčasťou nasledovania Krista?
