Otázka
Prečo Otčenáš nezahŕňa vďakyvzdanie? Nemali by všetky naše modlitby zahŕňať prejavy vďaky?
Odpoveď
Zdá sa zvláštne, vzhľadom na nabádanie apoštola Pavla v 1. Tesaloničanov 5:17-18 „neprestajne sa modlite“ a „za všetko vzdávajte vďaky“, že modlitba Pána neobsahuje pokyny na vzdávanie vďaky. Obzvlášť sa to zdá zvláštne, pretože Ježiš na inom mieste evanjelií modeluje vďakyvzdanie v modlitbe.
Ježiš ďakuje Bohu za jedlá, ktoré poskytuje, vrátane zázračného nasýtenia päť tisícov (Matúš 14:16-21) a štyri tisícov (Matúš 15:35-38). Vzdával vďaku za kalich a chlieb pri Poslednej večeri (Skutky 27:35). Ďakoval Bohu, že vypočul jeho prosbu vzkriesiť Lazara z mŕtvych (Ján 11:41). Dokonca ďakoval Otcovi, že tajomstvá kráľovstva zachoval pred múdrymi a odhalil ich chudobným, nevedomým a obskúrnym (Matúš 11:25). Napriek tomu vynecháva vďakyvzdanie z modlitby Otčenáša.
Ak preskúmame pasáž obsahujúcu modlitbu Pána (Matúš 6:9-13), najprv si všimneme, prečo Ježiš učil učeníkov modliť sa určitým spôsobom. Ježiš kritizoval spôsob, akým sa modlili farizeji. Modlili sa na otvorenom priestranstve, kde ich všetci videli a počuli. Bol to spôsob, ako ukázať verejnosti, akí sú svätí a zbožní. Ježiš odsudzuje tento spôsob modlitby: „Majú svoju odmenu, odmení sú tým, že ich ľudia vidia.” Ježiš neodsudzuje verejnú modlitbu, len prax modliť sa s cieľom „byť videný ľuďmi“. Vidíme tiež, ako Ježiš kritizuje spôsob, akým sa pohania modlia, tým, že sa neustále modlia to isté, akoby sa chceli uistiť, že ich ich boh počul, ako napríklad proroci Baala na hore Karmel v 1. Kráľov 18.
Ježišovým opravným prostriedkom proti týmto spôsobom modlitby bolo dať svojim učeníkom vzorovú modlitbu. Teraz sa nemodlíme modlitbu Otčenáš tak, že ju jednoducho odriekame, ako to robia rímski katolíci. To neznamená, že spoločné recitovanie modlitby Otčenáš je nesprávne. Ježiš tu hovorí o súkromnej modlitbe, nie o spoločnej modlitbe.
Najlepšie je myslieť o Otčenášovi ako na všeobecný návod na modlitbu – ako prostriedok na formovanie nášho modlitebného života. Modlitba Otčenáš obsahuje šesť prosieb. Prvé tri sa týkajú Boha a posledné tri sa týkajú nás. Po oslovení Boha: „náš Otče v nebesiach“ sa najprv modlíme, aby bolo Božie meno ctené a oslavované. Ďalej sa modlíme, aby prišlo Božie kráľovstvo. V istom zmysle je Božie kráľovstvo prítomné už od Kristovho príchodu, ale my sa modlíme, aby kráľovstvo prišlo vo svojej plnosti. Po tretie, modlíme sa, aby sa Božia vôľa – Jeho morálna alebo zjavená vôľa – stala tu na zemi, počnúc nami. Po týchto troch prosbách, ktoré sa týkajú Božej slávy a vznešenosti, pokračujeme prosbami, ktoré sa nás týkajú – naše každodenné zaopatrenie, naše odpustenie od hriechu a naše oslobodenie od zla.
Čo sa týka toho, prečo v modlitbe Otčenáš nenájdeme vďaku, najlepšou odpoveďou je, že vďakyvzdanie je postoj, v ktorom sa modlíme k Bohu. Pre tých, ktorí sú Božími deťmi, vďakyvzdanie naplní naše srdcia a vyleje sa z našich pier k Bohu, pretože okrem iného vieme, že naše hriechy sú odpustené a že máme večný život skrze Ježiša Krista. Čím viac budeme rozjímať o tom, čo pre nás Boh urobil, tým budeme vďačnejší. Vďakyvzdanie sa stáva prirodzeným v našom vzťahu s Bohom v každom čase, za každých podmienok a za každých okolností. Pavol v 1. Tesaloničanom 5:18 píše: „Za všetko vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi.“
English
Prečo Otčenáš nezahŕňa vďakyvzdanie? Nemali by všetky naše modlitby zahŕňať prejavy vďaky?
