Otázka
Či je večná istota „povolenie“ na hriech?
Odpoveď
Najčastejšia námietka učeniu o večnej istote je tá, že ono predpokladane propaguje ideu, že kresťania môžu žiť ako chcú – a nakoniec budú aj tak spasení. Kým je toto „technicky“ pravda, to nie je „podstata“ večného spasenia. Niekto, kto opravdivo prijal Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa „môže“ žiť v hriechu – ale on tak „nebude“ žiť. Musíme urobiť rozdiel medzi tým, ako kresťania majú žiť – a čo má niekto urobiť, aby prijal spasenie.
Biblia je viac než jasná, že je spasenie možné iba skrze milosť, iba skrze vieru a iba skrze Ježiša Krista (Ján 3:16; Efezským 2:8-9; Ján 14:6). Osoba býva spasená vierou – a iba vierou. V okamžiku, keď niekto uverí v Ježiša Krista, on je spasený a má istotu v tom spasení. Spasenie sa nedostáva vierou a potom sa udržuje skutkami. Apoštol Pavel hovorí o tomto v Galanťanom 3:3: „akí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom?“ Ak sme spasení vierou, naše spasenie sa tak isto udržuje vierou. My si nemôžeme zarobiť naše spasenie. Samým tým si nemôžeme zarobiť schopnosť udržať naše spasenie. Boh je ten, ktorý udržuje naše spasenie (Júda verš 24). Božia ruka je tá, ktorá nás pevne drží a uchopuje (Ján 10:28-29). To je Božia láska, od ktorej nás nič nemôže odlúčiť (Rimanom 8:38-39).
Každé popieranie večnej istoty je v podstate presvedčenie, že si musíme udržať spasenie dobrými skutkami. Toto je úplný opak spaseniu skrze milosť. My sme spasení Kristovou zásluhou a nie našou (Rimanom 4:3-8). Ak by sme tvrdili, že musíme poslúchať Božie slovo, alebo žiť pobožným životom, aby sme si udržali spasenie, je to to isté akoby sme tvrdili, že Ježišova smrť nebola dostatočná, aby zaplatila cenu nášho hriechu. Ježišova smrť bola úplne dostatočná, aby zaplatila všetky naše hriechy – minulé, prítomné a budúce, pred spasením a po spasení (Rimanom 5:8; 1 Korinťanom 15:3; 2 Korinťanom 5:21).
Takže, so všetkým povedaným, či to znamená, že kresťania môžu žiť ako sa im zachce a nakoniec budú aj tak spasení? Toto je v základe hypotetická otázka, lebo Biblia jasne hovorí, že kresťania nebudú žiť „tak ako by chceli“. Kresťania sú nové stvorenia (2 Korinťanom 5:17). Kresťania demonštrujú plody Ducha (Galanťanom 5:22-23) a nie telesnosť (Galanťanom 5:19-21). 1 Jána 3:6-9 jasne ukazuje, že opravdiví kresťania nebudú žiť v stálom hriechu. Ako odpoveď na to, že milosť povzbudzuje k hriechu, apoštol Pavel objavil: „Čo teda povieme? Budeme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vonkoncom nie! Veď sme zomreli hriechu! Ako by sme v ňom ešte mohli žiť?“ (Rimanom 6:1-2).
Večná istota nie je „povolenie“ na hriech. Skôr je to istota, že vieme, že je Božia láska zárukou tým, ktorí veria v Krista. Poznanie a pochopenie Božieho neuveriteľného daru spasenia dosahuje opak od dávania „povolenia“ na hriech. Ako môže niekto, kto vie, akú cenu Ježiš zaplatil za nás, ísť a ďalej žiť v hriechu (Rimanom 6:15-23)? Ako môže niekto, kto rozumie bezpodmienečnú a zaručenú lásku pre tých, ktorí veria, tú istú vziať a hodiť ju Bohu priamo do tváre? Taká osoba ukazuje, nie to, že jej je dané povolenie hrešiť, ale že tá osoba pravdepodobne neskúsila opravdivé spasenie skrze Ježiša Krista. „Kto ostáva v ňom, nehreší; kto hreší, ten ho nevidel, ani nepoznal.“ (1 Jána 3:6).
English
Či je večná istota „povolenie“ na hriech?
