Otázka
Je verejná modlitba biblická? Je v poriadku modliť sa na verejnosti?
Odpoveď
Verejná modlitba je otázka, s ktorou zápasí mnoho kresťanov. Keďže v Biblii bolo známe, že mnohí veriaci sa modlili na verejnosti, ako aj samotný Ježiš, na verejnej modlitbe nie je nič zlé. Mnohí staro zmluvný vodcovia sa modlili verejne za národ. Šalamún sa modlil pred celým národom za nich i za seba. Nič nenaznačuje, že by táto modlitba nebola pre Pána prijateľná (1. Kráľov 8:22-23). Po návrate Izraelitov z babylonského zajatia bol Ezdráš taký zdrvený poznaním, že Izraeliti opustili uctievanie pravého Boha, že sa modlil a horko plakal pred Pánovým domom. Jeho modlitba bola taká vrúcna, že podnietila „veľký zástup Izraelitov, mužov, žien a detí“, aby sa zhromaždili spolu s ním a horko plakali (Ezdráš 10:1).
Príklady Anny a Daniela však ukazujú, že za verejnú modlitbu je možné byť nepochopený alebo dokonca prenasledovaný. Tak ako pri každej modlitbe, aj pri verejnej modlitbe by sme mali mať správny postoj a motív. Z viacerých biblických príkladov vyplýva jasný obraz prijateľnej a Bohom ctenej verejnej modlitby.
Anna, matka proroka Samuela, bola roky bezdetná a znášala hanbu a prenasledovanie, ktoré bezdetnosť prinášala ženám v biblických časoch (1. Samuelova 1:1-6). Pravidelne chodila do chrámu prosiť Boha, aby jej zabezpečil dieťa, a vrúcne sa modlila „v žalostnom plači“. Jej modlitba bola taká úprimná, že kňaz Éli ju vnímal ako opitú (1. Samuelova 1:10-16).
Tu je príklad nesprávnej interpretácie verejnej modlitby. Annina modlitba bola spravodlivá a jej srdce bolo na správnom mieste. Nesnažila sa na seba upozorniť, bola jednoducho rozrušená a premožená potrebou modliť sa. Éli si myslel, že je opitá, ale to bol jeho omyl, nie jej hriech.
Danielova verejná modlitba bola pre jeho nepriateľov príležitosťou, aby ho prenasledovali a pokúsili sa ho zabiť. Daniel vynikal vo svojich povinnostiach ako jeden zo správcov pod kráľom Dáriom do takej miery, že kráľ uvažoval o tom, že ho ustanoví za hlavu celého kráľovstva (Daniel 6:1-3). To rozzúrilo ostatných správcov a hľadali spôsob, ako Daniela zdiskreditovať alebo zničiť. Podnietili Dária, aby vydal nariadenie, ktorým by zakázal svojim poddaným modliť sa najbližších tridsať dní k inému ako ku kráľovi. Trestom za neuposlúchnutie bolo hodenie do jamy levov. Daniel sa však naďalej modlil k Bohu tak otvorene, že ho bolo vidno z okna jeho spálne, ako sa modlí. Spôsob ktorým sa Daniel modlil, bol nielen viditeľný pre ostatných, ale vystavoval ho aj nepriateľom. Zjavne však vedel, že Boh si jeho modlitbu ctí, a preto sa svojho zvyku nevzdal. Názory a dokonca ani hrozby ľudí nepovažoval za dôležitejšie ako svoju túžbu poslúchať Pána.
V Matúšovi 6:5-7 Ježiš uvádza dva spôsoby, ako si zabezpečiť, aby naše modlitby boli spravodlivé. Po prvé, cieľom modlitieb by nemalo byť to, aby ich ostatní vnímali ako spravodlivé alebo „duchovné“. Po druhé, modlitby by mali byť autentické, akoby vychádzali zo srdca, a nie len márne opakovanie alebo „plané frázy“. Keď to však porovnáme s inými textami Písma, ktoré ukazujú ľudí modliacich sa na verejnosti, vieme, že to nie je výzva, aby sme sa vždy modlili sami. Ide o to, aby sme sa vyhli hriechu. Tí, ktorí zápasia s túžbou byť vnímaní ako spravodliví a ktorí si všimli, že sa počas verejnej modlitby vkráda pokušenie, by urobili dobre, keby počúvali Ježišov predpis, aby šli do samoty a modlili sa len k Otcovi, ktorý vypláca v súkromí. Ježiš vedel, že túžbou farizejov bolo, aby ich ľudia videli ako spravodlivých, a nie aby sa skutočne rozprávali s Bohom. Tento výrok o modlitbe mal usvedčiť a je poučný pre všetkých kresťanov, ale neznamená, že všetky modlitby musia byť súkromné.
Verejná modlitba by mala byť bohumilá, nezištná a založená na skutočnej túžbe hovoriť s Bohom, a nie s ľuďmi. Ak sa môžeme modliť verejne bez toho, aby sme porušili tieto zásady, urobíme dobre, ak sa budeme modliť verejne. Ak nám to však svedomie zakazuje, nie je nič menej účinné na modlitbe prednesenej v súkromí.
English
Je verejná modlitba biblická? Je v poriadku modliť sa na verejnosti?
