Otázka
Prečo je viera bez skutkov mŕtva?
Odpoveď
Jakub hovorí: „Veď ako je telo mŕtve bez ducha, tak je i viera mŕtva bez skutkov“ (Jakub 2:26). Viera bez skutkov je mŕtva viera, pretože nedostatok skutkov odhaľuje nezmenený život alebo duchovne mŕtve srdce. Existuje mnoho veršov, ktoré hovoria, že pravá spasiteľná viera vyústi do premeneného života, že viera sa prejavuje skutkami, ktoré konáme. To, ako žijeme, odhaľuje, čomu veríme a či viera, ktorú vyznávame, je živou vierou.
Jakub 2:14-26 sa niekedy vytrháva z kontextu v snahe vytvoriť systém spravodlivosti založený na skutkoch, ale to je v rozpore s mnohými inými pasážami Písma. Jakub nehovorí, že naše skutky nás robia spravodlivými pred Bohom, ale že skutočná spasiteľná viera sa prejavuje dobrými skutkami. Skutky nie sú príčinou spasenia; skutky sú dôkazom spasenia. Viera v Krista vždy vedie k dobrým skutkom. Človek, ktorý o sebe tvrdí, že je kresťan, ale žije v úmyselnej neposlušnosti voči Kristovi, má falošnú alebo mŕtvu vieru a nie je spasený. Pavol v 1. liste Korinťanom 6:9-10 hovorí v podstate to isté. Jakub dáva do protikladu dva rôzne typy viery - pravú vieru, ktorá zachraňuje, a falošnú vieru, ktorá je mŕtva.
Mnohí sa hlásia ku kresťanstvu, ale ich život a priority svedčia o opaku. Ježiš to vyjadril takto: „Po ovocí ich poznáte. Vari oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie a zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie, ani zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Po ich ovocí ich teda poznáte. Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane!‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia v ten deň: ‚Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov?‘ Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!“ (Matúš 7:16-23).
Všimnite si, že Ježišovo posolstvo je rovnaké ako Jakubovo. Poslušnosť voči Bohu je znakom pravej spasiteľnej viery. Jakub používa príklady Abraháma a Rachab, aby ilustroval poslušnosť, ktorá sprevádza spasenie. Samotné konštatovanie, že veríme v Ježiša, nás nespasí, rovnako ako náboženská služba. To, čo nás zachraňuje, je obnova našich sŕdc Duchom Svätým a táto obnova sa vždy prejaví v živote viery, ktorý sa vyznačuje trvalou poslušnosťou Bohu.
Nepochopenie vzťahu viery a skutkov pramení z nepochopenia toho, čo Biblia učí o spasení. V skutočnosti existujú dva omyly, pokiaľ ide o skutky a vieru. Prvým omylom je učenie, že ak sa človek niekedy v živote pomodlil alebo povedal: „Verím v Ježiša,“ potom je spasený bez ohľadu na to, čo sa stalo. Takže človek, ktorý ako dieťa zdvihol ruku na bohoslužbe v kostole, sa považuje za spaseného, hoci odvtedy nikdy neprejavil túžbu kráčať s Bohom a v skutočnosti žije v zjavnom hriechu. Toto učenie, niekedy nazývané „znovuzrodenie z rozhodnutia,“ je nebezpečné a klamlivé. Myšlienka, že vyznanie viery zachraňuje človeka, aj keď potom žije ako diabol, predpokladá novú kategóriu veriacich nazývanú „telesný kresťan“. To umožňuje ospravedlniť rôzne bezbožné životné štýly: človek môže byť bezúhonný cudzoložník, klamár alebo bankový lupič, ale je spasený; je len „telesný“. Ako však vidíme v Jakubovom liste 2, prázdne vyznanie viery - také, ktoré nevedie k životu v poslušnosti Kristovi - je v skutočnosti mŕtva viera, ktorá nemôže zachrániť.
Ďalším omylom v súvislosti so skutkami a vierou je snaha urobiť zo skutkov súčasť toho, čo nás ospravedlňuje pred Bohom. Zmiešanie skutkov a viery na získanie spasenia je úplne v rozpore s tým, čo učí Písmo. V Rimanom 4:5 sa píše: „Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera ráta za spravodlivosť.“ Jakub 2:26 hovorí: „tak je i viera mŕtva bez skutkov.“ Medzi týmito dvoma pasážami nie je žiadny rozpor. Sme ospravedlnení z milosti skrze vieru a prirodzeným výsledkom viery v srdci sú skutky, ktoré môžu všetci vidieť. Skutky, ktoré nasledujú po spasení, nás nerobia spravodlivými pred Bohom; jednoducho vychádzajú z obnoveného srdca tak prirodzene, ako voda tečie z prameňa.
Spasenie je zvrchovaný Boží čin, ktorým sa na neobnoveného hriešnika vylieva „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom,“ (Títovi 3:5), čím sa stáva znovuzrodeným (Ján 3:3). Keď sa tak stane, Boh dá odpustenému hriešnikovi nové srdce a vloží do neho nového ducha (Ezechiel 36:26). Boh odstráni jeho hriechom stvrdnuté kamenné srdce a naplní ho Duchom Svätým. Duch potom spôsobuje, že zachránený človek chodí v poslušnosti Božiemu slovu (Ezechiel 36:26-27).
Viera bez skutkov je mŕtva, pretože odhaľuje srdce, ktoré nebolo premenené Bohom. Keď sme boli obnovení Duchom Svätým, náš život bude tento nový život demonštrovať. Naše skutky sa budú vyznačovať poslušnosťou voči Bohu. Neviditeľná viera sa stane viditeľnou tým, že sa v našom živote bude prejavovať ovocie Ducha (Galaťanom 5:22). Kresťania patria Kristovi, dobrému pastierovi. Ako jeho ovce počujeme jeho hlas a nasledujeme ho (Ján 10:26-30).
Viera bez skutkov je mŕtva, pretože viera vedie k novému stvoreniu, a nie k opakovaniu tých istých, hriešnych vzorcov správania. Ako napísal Pavol v 2. liste Korinťanom 5:17: „Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.“
Viera bez skutkov je mŕtva, pretože pochádza zo srdca, ktoré nebolo obnovené Bohom. Prázdne vyznania viery nemajú moc zmeniť život. Tí, ktorí tvrdia, že majú vieru, ale nemajú Ducha, budú počuť, ako im sám Kristus hovorí: „Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!“ (Matúš 7:23).
English
Prečo je viera bez skutkov mŕtva?
