Otázka
Je viera barlou?
Odpoveď
Jesse Ventura, bývalý guvernér Minnesoty, raz povedal: „Organizované náboženstvo je podvod a barlička pre slabomyseľných ľudí, ktorí potrebujú silu v číslach.“ Súhlasí s ním aj pornograf Larry Flynt, ktorý poznamenal: „Nie je nič dobré, čo by som o tom mohol povedať [o náboženstve]. Ľudia to používajú ako barličku.“ Ted Turner raz jednoducho povedal: "Kresťanstvo je náboženstvo pre porazených!" Ventura, Flynt, Turner a ďalší, ktorí zmýšľajú ako oni, považujú kresťanov za emocionálne slabých a tých, ktorí potrebujú imaginárnu podporu, aby prežili život. Naznačujú, že oni sami sú silní a nepotrebujú údajného Boha, ktorý by im pomohol s ich životmi.
Takéto tvrdenia prinášajú množstvo otázok: Kde sa takéto uvažovanie začalo? Je na tom niečo pravdy? A ako na takéto tvrdenia reaguje Biblia?
Je viera v Boha barličkou? - Vplyv Freuda
Sigmund Freud (1856-1939) bol rakúsky neurológ, ktorý založil prax psychoanalýzy, systém vyznávajúci teóriu, že nevedomé motívy určujú väčšinu ľudského správania. Hoci Freud presadzoval ateizmus, priznal, že pravdu náboženstva nemožno vyvrátiť, a že náboženská viera poskytovala útechu pre nespočetné množstvo ľudí v histórii. Freud si však myslel, že pojem Boha je vymyslený. V jednom zo svojich náboženských diel The Future of an Illusion napísal: „Oni [veriaci] dávajú meno ‚Boh‘ nejakej nejasnej abstrakcii, ktorú si sami vytvorili.
Čo sa týka motivácie vytvárania takýchto ilúzií, Freud veril dvom základným veciam: (1) ľudia viery vytvárajú boha, pretože majú v sebe silné priania a nádeje, ktoré pôsobia ako útecha proti tvrdosti života; (2) Idea Boha pochádza z potreby idylickej otcovskej postavy, ktorá v živote nábožensky zmýšľajúceho človeka zatieni buď neexistujúceho alebo nedokonalého skutočného otca. Keď hovoríme o údajnom faktore splnenia želaní v náboženstve, Freud napísal: „Náboženské presvedčenia sú ilúziami, splnením najstarších, najsilnejších a najnaliehavejších prianí ľudstva. Vieru nazývame ilúziou, keď je splnenie želania významným faktorom v jej motivácii, a keď tak robíme, neberieme do úvahy jej vzťah k realite, rovnako ako samotná ilúzia neprikladá žiadny význam overovaniu.“
Pre Freuda nebol Boh ničím iným ako psychologickou projekciou, ktorá slúžila na ochranu jednotlivca pred realitou, ktorej nechce čeliť a nedokáže sa s ňou sám vyrovnať. Po Freudovi prišli ďalší vedci a filozofi, ktorí tvrdili to isté a tvrdili, že náboženstvo je len ilúzia/klam mysle. Robert Pirsig, americký spisovateľ a filozof, ktorý je typickým predstaviteľom Freudových nasledovníkov, povedal: „Keď jeden človek trpí klamom, nazýva sa to šialenstvo. Keď veľa ľudí trpí klamom, hovorí sa tomu náboženstvo.“
A čo vyššie uvedené obvinenia? Je niečo pravdy na tvrdeniach Freuda a iných?
Skúmanie nárokov „barlového davu“
Pri úprimnom skúmaní týchto tvrdení je potrebné najprv rozpoznať, čo o sebe tvrdia tí, ktorí tieto tvrdenia tvrdia. Posmievači náboženstva hovoria, že kresťania sú náchylní na psychologické faktory a faktory na splnenie túžob, na ktoré oni, skeptici, nie sú. Ale ako to vedia? Napríklad Freud chápal potrebu Boha Otca ako prácu emocionálne núdznych ľudí, ktorí túžia po otcovskej postave, ale mohlo sa stať, že sám Freud mal emocionálnu potrebu, aby neexistovala žiadna otcovská postava? A možno sa Freudovi podarilo splniť si túžbu, ktorá sa prejavila v tom, že nechcel, aby existoval Svätý Boh a súd v posmrtnom živote, želal si, aby peklo nebolo skutočné. O vierohodnosti takéhoto myslenia svedčí aj písanie samotného Freuda, ktorý raz povedal: „Zlá časť toho, najmä pre mňa, spočíva v tom, že veda o všetkých veciach si zrejme vyžaduje existenciu Boha.“
Zdalo by sa rozumné dospieť k záveru, ako vo svojom stanovisku tvrdili Freud a jeho nasledovníci, že jediný spôsob, ako môže človek prekonať „náročné“ čiernobiele dôkazy o niečom, je vytvoriť iluzórnu nádej, ktorá prekoná overenia Božej existencie, a napriek tomu to pre nich nepovažujú za možnosť. Niektorí ateisti však túto pravdepodobnosť úprimne a otvorene priznali. Ako jeden príklad poslúžil ateistický profesor/filozof Thomas Nagel: „Chcem, aby bol ateizmus pravdivý, a znepokojuje ma skutočnosť, že niektorí z najinteligentnejších a najinformovanejších ľudí, ktorých poznám, sú veriaci. Nejde len o to, že neverím v Boha a prirodzene dúfam, že mám pravdu vo svojej viere. Ide o to, že dúfam, že Boh neexistuje! Nechcem, aby tam bol Boh; Nechcem, aby bol vesmír taký."
Ďalšou úvahou, ktorú treba mať na pamäti, je, že nie všetky aspekty kresťanstva sú upokojujúce. Napríklad náuka o pekle, uznanie ľudstva za hriešnikov, ktorí nie sú schopní potešiť Boha sami od seba, a ďalšie podobné učenia nie sú teplého a nejasného druhu. Ako Freud vysvetľuje vytvorenie týchto doktrín?
Ďalšia myšlienka, ktorá pramení z vyššie uvedenej otázky, je, prečo, ak ľudstvo len vynájde pojem Boha, aby sa cítilo lepšie, by si ľudia vymysleli Boha, ktorý je svätý? Zdá sa, že takýto Boh je v rozpore s prirodzenými túžbami a zvykmi ľudí. V skutočnosti by sa takýto Boh zdal byť posledným typom boha, s ktorým by prišli. Namiesto toho by sa dalo očakávať, že ľudia vytvoria boha, ktorý súhlasí s vecami, ktoré prirodzene chcú robiť, namiesto toho, aby sa postavili proti praktikám, ktoré oni sami (z nejakého dôvodu, ktorý ešte nebude vysvetlený) označujú ako „hriešne“.
Posledná otázka je, ako tvrdenia o „barličke“ vysvetľujú ľudí, ktorí boli spočiatku nepriateľskí voči náboženstvu a nechceli veriť? Takíto ľudia zdanlivo netúžili po tom, aby kresťanstvo bolo pravdivé, no po úprimnom preskúmaní dôkazov a uznaní jeho „skutočnosti“ sa stali veriacimi. Angličan C. S. Lewis je jednou z takýchto osôb. Lewis je známy výrokom, že v celom Anglicku nebolo váhavejšieho konvertitu ako on sám, že ho doslova vtiahli kopaním a kričaním do viery, čo je len ťažko tvrdenie, ktoré by sa dalo očakávať od človeka, ktorý sa venuje fantázii o splnení prianí.
Zdá sa, že tieto problémy a otázky sú v rozpore s tvrdeniami „barlového“ davu a sú nimi pohodlne ignorované. Čo však o ich tvrdeniach hovorí Biblia? Ako odpovedá na ich obvinenia?
Je viera v Boha barla? - Ako odpovedá Biblia?
Existujú tri základné odpovede, ktoré Biblia uvádza na tvrdenie, že ľudia si vymysleli myšlienku Boha ako barličku pre seba. Po prvé, Biblia hovorí, že Boh stvoril ľudí pre seba a navrhol ľudstvo tak, aby prirodzene túžilo po vzťahu s Ním. O tejto skutočnosti Augustín napísal: „Stvoril si nás pre seba, Pane, a naše srdcia sú nepokojné, kým nenájdu odpočinok v tebe. Biblia hovorí, že ľudstvo je stvorené na Boží obraz (Genesis 1:26). Ak je to pravda, nie je rozumné veriť, že cítime túžbu po Bohu, pretože sme boli stvorení s touto túžbou? Nemal by existovať božský odtlačok prsta a možnosť vzťahu medzi stvorením a Stvoriteľom?
Po druhé, Biblia hovorí, že ľudia v skutočnosti konajú opačným spôsobom, ako tvrdí Freud a jeho nasledovníci. Biblia uvádza, že ľudstvo je vo vzbure proti Bohu a prirodzene Ho odtláča, namiesto toho, aby po ňom túžilo, a že takéto odmietnutie je dôvodom, prečo na nich prichádza Boží hnev. Skutočnosť je taká, že ľudia prirodzene robia všetko, čo je v ich silách, aby potlačili pravdu o Bohu, o čom napísal Pavol: „Veď hnev Boží z neba zjavuje sa proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde, lebo im je zjavné, čo môžu vedieť o Bohu; veď sám Boh im to zjavil. Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie, že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.“ (Rimanom 1:18–22). Skutočnosť, že Boh je jasne zrejmý v stvorení všetkým, ako je uvedené v Pavlových slovách, pekne zhrnul C. S. Lewis, ktorý napísal: „Môžeme ignorovať Božiu prítomnosť, ale nemôžeme nikde uniknúť. Svet je ním preplnený."
Sám Freud priznal, že náboženstvo bolo „nepriateľom“ a presne takto Boh zobrazuje ľudstvo predtým, ako bolo duchovne osvietené – ako nepriateľov Boha. Toto uznal aj Pavol: „Ak sme smrťou jeho Syna boli zmierení s Bohom, keď sme boli ešte nepriateľmi, tým skôr budeme zachránení jeho životom po tom, keď sme boli zmierení. “ (Rimanom 5:10, zvýraznenie pridané) .
Po tretie, samotná Biblia hovorí, že život je ťažký, ťažkosti sú bežné a všetci zažívajú strach zo smrti. Toto sú pravdy, ktoré sú ľahko viditeľné vo svete okolo nás. Biblia tiež hovorí, že Boh je tu, aby nám pomohol prekonať ťažké časy, a uisťuje nás, že Ježiš prekonal strach zo smrti. Sám Ježiš povedal: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“(Ján 16:33). Povedal, že Jeho nasledovníci by mali hľadieť na Neho na konečné víťazstvo.
Biblia hovorí, že Boh sa stará o svoj ľud a pomáha mu a že prikazuje svojim nasledovníkom, aby si pomáhali aj navzájom a znášali svoje bremená (Gal 6:2). Keď Peter hovoril o Božej starostlivosti o ľudí, napísal: „Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás vo svojom čase povýšil. Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ (1. Petra 5:6 -7, zvýraznené). O tejto skutočnosti hovorí aj Ježišov známy výrok: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké.“ (Matúš 11:28–30).
Okrem každodennej pomoci prekonal Kristus aj strach zo smrti. Ježiš svojím vzkriesením dokázal, že smrť nad Ním nemá žiadnu moc a Božie Slovo hovorí, že Kristovo vzkriesenie bolo dôkazom vzkriesenia a večného života všetkých, ktorí v Neho vložili svoju dôveru (1 Kor 15:20). Oslobodenie od strachu zo smrti je pravda, ktorú hlásal pisateľ Listu Hebrejom, ktorý povedal: „Keďže deti majú účasť na krvi a tele, podobne i on sa stal jedným z nich, aby smrťou zničil toho, čo mal moc nad smrťou, totiž diabla, aby vyslobodil tých, ktorých po celý život zotročoval strach pred smrťou.“ (Hebrejom 2:14–15, zvýraznenie pridané).
Biblia teda skutočne hovorí o Božej starostlivosti, starostlivosti a pomoci pre Jeho stvorenie. Takáto pravda skutočne prináša útechu, ale je útechou, že je založená na realite a nie len na splnení túžby.
Je viera v Boha barličkou? - Záver
Jesse Ventura sa mýlil, keď povedal, že náboženstvo nie je nič iné ako barlička. Takýto výrok hovorí o pýche človeka a stelesňuje typ ľudí, ktorých pokarhal Ježiš v knihe Zjavenie: „ Veď hovoríš: Som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, úbohý, chudobný, slepý a nahý.“ (Zjavenie 3:17)
Tvrdenia Freuda, Venturu a iných o splnení želaní fungujú len ako obžaloba voči nim samým a ukazujú ich túžbu odmietnuť Boha a Jeho nárok na svoje životy, čo je presne to, čo Biblia hovorí, že padlé ľudstvo robí. Ale od týchto istých ľudí Boh žiada, aby uznali svoje skutočné túžby a ponúkol seba samého namiesto falošnej nádeje humanizmu, ku ktorej lipnú.
Biblické výroky týkajúce sa skutočnosti a dôkazov o Kristovom vzkriesení prinášajú útechu a skutočnú nádej – nádej, ktorá nesklame – a poučujú nás, aby sme kráčali spôsobom,ktorý dôveruje Bohu a uznáva naše skutočné „slabé“ postavenie pred Ním. Akonáhle sa to stane, staneme sa silnými, ako povedal Pavol: „Lebo keď som slabý, vtedy som silný“ (2. Korinťanom 12:10).
English
Je viera barlou?
