Otázka
Musíme vyznávať svoje hriechy tým, proti ktorým sme zhrešili?
Odpoveď
Vieme, že máme vyznávať svoje hriechy Bohu, ale mnohí kresťania sa pýtajú, či musíme vyznať hriech tým, proti ktorým sme zhrešili. Musíme človeku, proti ktorému sme zhrešili, povedať, že je nám to ľúto? „Chodiť vo svetle“ (1. Jána 1:7) znamená, že žijeme v poslušnosti Božím prikázaniam. V tom istom verši máme zmienky o odpustení skrze Krista a „vzájomnom spoločenstve“. Existuje teda súvislosť medzi tým, že máme „čistý štít“, a naším vzťahom s inými ľuďmi.
Každý hriech je v konečnom dôsledku spáchaný proti Bohu (Žalm 51:4). Biblia neustále zdôrazňuje našu potrebu vyznať mu svoje hriechy (Žalm 41:5; 130:3-4; Skutky 8:22; 1. Jána 1:9). Čo sa týka vyznávania našich hriechov ľuďom, Biblia nedáva žiadny všeobecný príkaz. Mnohokrát sa nám hovorí, aby sme vyznávali svoje hriechy Pánovi, ale jediný priamy príkaz vyznávať sa niekomu inému je v kontexte modlitby cirkevných starších za chorých (Jakub 5:16).
To však neznamená, že nikdy nemáme žiadať o odpustenie iného človeka. Biblia uvádza príklady vyznania sa iným ľuďom. Jedným z nich sú Jozefovi bratia, ktorí ho prosia o odpustenie v 1. Mojžišova 50:17-18. A vyznanie medzi ľuďmi je naznačené v pasážach, ako sú Lukáš 17:3-4; Efezanom 4:32 a Kolosanom 3:13.
Zdá sa, že princípy, ktoré tu platia, sú: 1) Mali by sme hľadať odpustenie u Pána za každý hriech. On túži po „pravde vo vnútri“ (Žalm 51:86).
2) Ak je náš vzťah s Pánom správny, potom sa mu prispôsobia aj naše vzťahy s ostatnými ľuďmi. K druhým sa budeme správať láskavo, spravodlivo a čestne (Žalm 15). Zhrešiť voči niekomu a nepokúsiť sa to napraviť by bolo nemysliteľné.
3) Rozsah ospravedlnenia za hriech by mal zodpovedať rozsahu dopadu hriechu. Inými slovami, mali by sme žiadať o odpustenie toho, na koho malo naše previnenie priamy dosah, aby sme si zabezpečili uzdravenie.
Napríklad, ak sa muž pozrie s túžbou na ženu, mal by tento hriech okamžite vyznať Pánovi. Nebolo by potrebné ani vhodné vyznávať tento hriech žene. Tento hriech je medzi mužom a Pánom. Ak však muž poruší sľub alebo urobí niečo, čo má priamy dopad na ženu, musí jej to vyznať a požiadať ju o odpustenie. Ak sa hriech týka veľkého počtu ľudí, napríklad cirkvi, muž alebo žena musia potom rozšíriť vyznanie aj k členom cirkvi. Vyznanie a ospravedlnenie by teda mali zodpovedať dopadu. Tí, ktorých sa hriech dotkol, by si mali vyznanie vypočuť.
Hoci naše odpustenie u Boha nezávisí od toho, či vyznáme hriechy druhým a/alebo či nám odpustia, Boh nás vyzýva, aby sme boli k druhým úprimní a ústretoví, pokiaľ ide o naše zlyhania, najmä keď sa ich naše chyby týkajú. Keď sme urazili, zranili alebo zhrešili voči druhým, mali by sme sa snažiť úprimne ospravedlniť a vyznať a požiadať o odpustenie. To, či odpustenie dostaneme, závisí od tých, ktorým sme sa vyznali. Našou zodpovednosťou je úprimne sa kajať, vyznať hriech a požiadať o odpustenie.
English
Musíme vyznávať svoje hriechy tým, proti ktorým sme zhrešili?
