Otázka
Čo znamená, že železo sa brúsi železom?
Odpoveď
Slovné spojenie „železo sa brúsi železom“ sa nachádza v Prísloviach 27:17: „Železo sa brúsi železom a jeden človek obrusuje druhého.“ Z trenia dvoch železných čepelí o seba existuje vzájomný úžitok; ostrie sa stáva ostrejším, vďaka čomu sú nože účinnejšie pri plnení svojej úlohy rezať a krájať. Podobne aj Božie slovo je „dvojsečný meč“ (Hebrejom 4:12) a práve ním sa máme navzájom ostriť - v čase stretnutia, spoločenstva alebo akejkoľvek inej interakcie.
Príslovie tiež poukazuje na potrebu vzájomného spoločenstva. Človek nebol stvorený na to, aby bol sám, veď či to Pán Boh nepovedal ešte pred pádom (1. Mojžišová 2:18)? O čo viac teda po páde človeka potrebujeme stretávať sa s našimi bratmi a sestrami v Kristovi na obdobie spoločenstva a modlitby. Je zrejmé, že si to uvedomovali aj svätí prvotnej cirkvi (Skutky 2:42-47), ktorí sa „venovali“ vyučovaniu, spoločenstvu, spoločenstvu a modlitbe - všetkým spoločným aktivitám, ktoré poskytovali príležitosť na vzájomné zostrenie. Výsledkom bolo, že boli „naplnení bázňou“, a keď sa stretli spolu; chválili Boha za priazeň, ktorú si navzájom našli.
K uvedenému prísloviu je potrebné uviesť dve veci. Po prvé, spoločné stretnutie dvoch v Pánovom mene vždy zaručí požehnanie. Je to prostriedok milosti, ktorý prisľúbil sám Pán - kde sú dvaja alebo viacerí zhromaždení v jeho mene, tam je on medzi nimi (Matúš 18:20). Podobný význam vidíme aj v Malachiášovi, lebo tí, ktorí sa báli Pána, hovorili medzi sebou a Pán počúval a počul (Malachiáš 3:16). Keď sa v kresťanskom spoločenstve navzájom zostrujeme, Pán počúva z neba a teší sa. Jeho pozornosti neunikne ani jedno slovo o ňom, ktoré mu prináša slávu.
Vôňu božskej „jednoty“ najlepšie cítiť vo vzťahu Dávida a Jonatána, syna Šaula. Keď Dávida prenasledoval Šaul, Jonatán vyhľadal Dávida, „aby ho v Božom mene povzbudil“ (1. Samuelova 23:16), čo nás vedie k nášmu druhému bodu. Železo sa brúsi železom je príležitosťou na naplnenie Kristovho zákona. Apoštol Pavol hovorí, že máme niesť a zdieľať bremená, ktorým denne čelíme, nariekať nad osobným hriechom, radiť, ako sa z neho najlepšie kajať, a radovať sa z jeho víťazstva. Ide o ten istý „kráľovský zákon“, ktorý sa spomína v Jakubovom liste 2:8, kde sme nabádaní, aby sme sa navzájom milovali.
Vráťme sa k analógii, ak je nôž tupý, stále zostáva nožom, hoci je menej účinný, menej užitočný. Nechajme sa preto povzbudiť, aby sme spolu trávili viac času, napomínali, povzbudzovali, modlili sa, napomínali, delili sa o Božie slovo, modlili sa nad Božím slovom a potrebami nášho miestneho zboru, aby sme sa stali ostrejšími v službe, ktorú Pán pridelil každému z nás. To, čo sa v modernej cirkvi vydáva za spoločenstvo, sa príliš často sústreďuje na jedlo a zábavu, a nie na vzájomné ostrenie sa Božím slovom.
Napokon, nabrúsený nôž sa bude viac lesknúť aj preto, že sa z jeho povrchu zotrela všetka matnosť. Podobne aj my budeme lepšie žiariť pre nášho Pána, ak budeme dôsledne robiť vyššie spomenuté veci, ktoré nás všetky zjednotia v harmónii. „Aké je dobré a milé, keď sú bratia spolu!“ (Žalmy 133:1). Preto, ako hovorí autor listu Hebrejom: „Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kristov deň“ (Hebrejom 10:24-25).
English
Čo znamená, že železo sa brúsi železom?
