Otázka
Aký je rozdiel medzi zjavnou prítomnosťou Ducha Svätého a Božou všadeprítomnosťou?
Odpoveď
Božia všadeprítomnosť je jeho vlastnosť byť všade naraz. Je všadeprítomný, aj keď Jeho prítomnosť nezažívame; je tu, aj keď Ho nepoznáme. Zjavná Božia prítomnosť je, samozrejme, jeho prítomnosť ktorá je zjavná - skutočnosť, že je s nami, je jasná a presvedčivá.
Božia všadeprítomnosť sa vzťahuje na každú osobu v Trojici: Otca (Izaiáš 66:1), Syna (Ján 1:48) a Ducha Svätého (Žalm 139:7-8). Skutočnosť, že Boh je všadeprítomný, môže, ale nemusí viesť k osobitnej skúsenosti z našej strany. Zjavná Božia prítomnosť je však výsledkom jeho zjavnej a nezameniteľnej interakcie s nami. Vtedy Boha zažívame.
Biblia zaznamenáva, že každá z osôb Trojice sa zjavne sprítomnila v životoch určitých osôb. Boh Otec prehovoril k Mojžišovi v horiacom kríku v 3. kapitole 2. knihy Mojžišovej. Boh bol s Mojžišom po celý čas, ale potom, až keď Mojžiš „prešiel [so] stádom za púšť“ ku hore Horeb (2. Mojžišova 3:1), sa Boh rozhodol zjaviť sa. Boh Syn sa zjavil prostredníctvom vtelenia, ako hovorí Ján 1:14: „To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ V deň Letníc/Turíc sa veriacim v hornej miestnosti zjavil Duch Svätý: „Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť“ (Skutky 2:2-4). Výsledkom zjavnej prítomnosti Boha v živote učeníkov bol svet prevrátený naruby (pozri Skutky 17:6).
Teologicky chápeme, že Boh je všadeprítomný, ale túto skutočnosť nie je ľahké rozpoznať zmyslami. Je to skutočnosť, ale táto skutočnosť sa nemusí zdať relevantná väčšine ľudí na tejto planéte, ktorí nemajú zmysel pre Jeho prítomnosť. Majú pocit, že je vzdialený, nie blízky, a tento pocit sa stáva ich vnímanou realitou.
O zjavnej Božej prítomnosti vieme skúsenostne. Prejavená prítomnosť Ducha nemusí byť viditeľná alebo zvuková, ani ju nemožno fyzicky vnímať, ale jeho prítomnosť napriek tomu zažívame. V čase, ktorý si Duch vyberie, prejavuje svoju prítomnosť a naše teologické poznanie sa stáva skúsenostným poznaním. Vyznanie viery sa stáva láskyplným poznaním.
V Žalme 71 sa Dávid vo svojej úzkosti modlí k svojmu milujúcemu, milosrdnému a spravodlivému Bohu. Dávid chápe, že Boh je s ním, a to je dôvod, prečo sa modlí. Takmer na konci modlitby Dávid hovorí: „Dal si mi okúsiť mnohé súženia a biedy, no znova ma oživíš a vyvedieš z hlbín zeme. Zveľadíš moju dôstojnosť a znova ma potešíš.“ (verše 20-21). Božia prítomnosť bola v Dávidovom živote istý čas skrytá a bol to čas keď mal „mnohé súženia a biedy“; Dávid však veril, že opäť spozná zjavnú Božiu prítomnosť, a to bude čas cti a útechy.
Boh nikdy neopustil Šadracha, Mešacha a Abéd-Nega. Istý čas sa však zdalo, že jediným mocnárom, ktorý existuje, je kráľ Nebukadnesar - a ten sa na týchto troch hebrejských mužov vražedne rozzúril. Kráľ, ktorý si neuvedomoval Božiu všadeprítomnosť, hodil tých troch do horiacej ohnivej pece. A vtedy Boh prejavil svoju prítomnosť: „Nato sa kráľ Nebukadnesar preľakol, rýchlo vstal a... povedal: „Hľa, vidím uprostred ohňa chodiť štyroch nezviazaných mužov, ktorí neutrpeli nijakú ujmu, a vzhľad toho štvrtého je podobný synovi bohov.“ (Daniel 3:24-25). Skutočnosť Božej prítomnosti sa stala rozoznateľnou dokonca aj pre pohanského kráľa. Bola to zjavná Božia prítomnosť.
Nikdy nemôžeme stratiť Božiu prítomnosť v realite, ale môžeme stratiť pocit jeho prítomnosti. Nikdy nie je čas, keď Boh nie je prítomný s nami, ale sú časy, keď Boh nie je zjavne s nami. Niekedy Jeho prítomnosť nie je jasná alebo zrejmá pre ľudské oko alebo ľudského ducha. To je jeden z dôvodov, prečo „Žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme“ (2. Korinťanom 5:7). Božia všadeprítomnosť môže existovať bez nášho vedomia; zjavná Božia prítomnosť nie. Celý zmysel Božej zjavnej prítomnosti spočíva v tom, že sa v nás prebúdza vedomie o nej.
Veriaci majú Ducha Svätého vždy so sebou. Biblia učí o prebývaní Ducha: „A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?“ (1. Korinťanom 6:19). Duch nám nebude odňatý. On je náš Tešiteľ, náš Pomocník, náš Paraklét, kým sa Ježiš nevráti (Ján 14:16). V tom čase bude s nami sám Ježiš, a to naveky.
Ale prebývanie Ducha nie je to isté ako zjavná prítomnosť Ducha. Každý veriaci prechádza obdobiami, keď sa „necíti“ spasený, alebo dňami, keď prežíva svoje aktivity a neuvedomuje si prítomnosť Ducha v sebe. Ale potom sú časy, keď ten istý Duch prebývajúci vo veriacom navštívi veriaceho zvláštnym, zjavným spôsobom. Môže to byť pieseň, ktorú Duch privedie na myseľ; môže to byť náhodné stretnutie s priateľom; môže to byť podnet k modlitbe, túžba študovať Slovo alebo nevýslovný pocit pokoja - Duch nie je obmedzený v tom, ako sa zjavuje. Podstatné je, že sa dáva poznať. On je náš Tešiteľ. „Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: ,Abba, Otče.‘ Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.“ (Rimanom 8:15-16).
Mali by sme dôverovať v Božiu všadeprítomnosť, aj keď necítime, že je s nami? Určite. Boh, ktorý nemôže klamať, hovorí, že nás nikdy neopúšťa ani nezanecháva (Hebrejom 13:5). Mali by sme tiež hľadať zjavnú Božiu prítomnosť? Určite. Nejde o to, aby sme sa spoliehali na pocity alebo aby sme hľadali znamenie, ale očakávame, že Utešiteľ poteší svojich - a my s radosťou uznávame, že potrebujeme Jeho útechu.
English
Aký je rozdiel medzi zjavnou prítomnosťou Ducha Svätého a Božou všadeprítomnosťou?
