Či Ježiš naozaj existoval? Či existuje nejaký historicý dôkaz o Ježišovi Kristovi?




Otázka: Či Ježiš naozaj existoval? Či existuje nejaký historicý dôkaz o Ježišovi Kristovi?

Odpoveď:
Väčšinou, keď kladieme túto otázku, osoba ktorá sa pýta, hľadá odpoveď „mimo Biblie“. My nepodporujeme názor, že sa Biblia nemôže počítať za prameň dôkazov o Ježišovej existencii. Nový zákon obsahuje stovky vyjadrení o Ježišovi Kristovi. Existujú tí, ktorí datujú písanie Evanielií do druhého storočia nášho letopočtu, 100+ rokov po Ježišovej smrti. Aj keď by toto bol prípad (čomu sa veľmi protivíme), keď sa to týka starovekých dôkazov, spisy, ktoré sú zapísané v období menej od 200 rokov od udalosti, považujú sa za veľmi spoľahlivé. Okrem toho, najväčší počet znalcov (kresťanských a nekresťanských) môžu potvrdiť, že Pavlove epištoly (alebo aspoň niektoré z nich) napísal sám Pavel polovicou prvého storočia nášho letopočtu, o čosi menej ako 40 rokov po Ježišovej smrti. Keď sa robí o dôkazoch zo starovekých spisov, toto je výnimočne silný dôkaz o existencii človeka, ktorý sa menoval Ježiš a žil v Izraeli na začiatku prvého storočia nášho letopočtu.

Je veľmi dôležité brať do ohľadu, že v sedemdesiatych rokoch nášho letopočtu, Rimania zaútočili a zničili Jeruzalem a väčšinu Izraela vraždiac jeho obyvateľov. Celé mestá boli spálené do základov! Nemali by sme sa čudovať, ak práve vtedy mnohé dôkazy o Ježišovej existencii boli zničené. Tiež, mnohí Ježišoví očití svedkovia boli zavraždení. Tieto fakty zrejme obmedzili množstvo vierohodných svedectiev o Ježišovi, ktoré obstály.

Vzhľadom na to, že Ježišova služba bola vo veľkej miere usmernená na relatívne bezvýznamné oblasti v malom rohu Rímskej ríše, prekvapivé je množstvo informácií o Ježišovi, ktoré môžeme nájsť v sekulárnych historických zdrojoch. Niektoré z dôležitejších historických dôkazoch o Ježišovi zahŕňa nasledovné:

Rímsky občan z prvého storočia menom Tacius bol považovaný za jedného z najdôkladnejších historikov starovekého sveta. Spomína poverčivých „Kresťanov“ („nazvaných po Chrestus-ovi“ čo je v latinčine Kristus), ktorý bol mučený pod Ponciusom Pilátom počas vlády Tibériusa. Suetonius, hlavný sekretár Imperátora Adriana napísal, že existoval človek menom Chrestus (alebo Kristus), ktorý žil počas prvého storočia (Anali 15.44).

Jozef Flávius je najznámejší Židovský historik. Vo svojom diele Antika (Antiquities) odvoláva sa na Jakoba „brata Ježišovho, ktorý sa menuje Kristus“. Existuje jeden kontroverzný verš (18:3) kde píše, „V tom čase bol Ježiš, múdry človek, ak je vôbec správne nazvať ho človekom. Lebo on bol niekto, kto činil prekvapivé skutky. . . . On bol Kristus. . . ukázal sa medzi nimi živý na tretí deň, tak ako o ňom Boží proroci predpovedali, túto a desaťtisíce iných predivných vecí o ňom.“ Jedna iná verzia hovorí, „V tomto čase žil múdry človek menom Ježiš. Jeho správanie bolo správne a bol známy po mnohých cnostiach. Mnohí ľudia spomedzi Židov a iných národov sa stali jeho učeníkmi. Pilát ho odsúdil na smrť na kríži. Avšak, tí ktorí sa stali jeho učeníkmi neopustili jeho učenie. Oni zvestovali, že sa im zjavil tri dni po jeho ukrižovaní a že bol živý; takže on bol pravdepodobne Mesiáš, o ktorom proroci rozpávali divy.“

Július Afrikanus cituje historika Talusa v diskusii o tme, ktorá nastala po Kristovom ukrižovaní. (Extant Writings, 18).

Pliny Mladší, v Listoch, 10:96, zaznamenáva skoré kresťanské oslavy, vrátane fakt, že Kresťania oslavovali Ježiša ako Boha, že boli veľmi morálni, a zaznamenáva sviatok lásky a Večeru Pánovu.

Babylonský Talmud (Sanhedrin 43a) potvrdzuje Ježišovo ukrižovanie počas Paschy, a obžaloby proti Kristovi, že sa bavil čarodejníctvom a že povzbudzoval Židov na odpadlíctvo.

Lucián zo Samosaty bol Grécky spisovateľ druhého storočia, ktorý priznal, že Ježiš bol uctievaný Kresťanmi, že založil nové učenie kôli čomu bol ukrižovaný. On povedal, že Ježišovo učenie zahŕňalo spoločenstvo veriacich, dôležitosť znovuzrodenia a odriekanie sa cudzích bohov. Kresťania, ktorí žili v súlade s Ježišovým zákonom verili, že sú nesmrteľný, tiež boli ocharakterizovaní ako opovrhujúci smrťou, dobrovoľne seba-posvetení a odriekajúci sa hmotných majetkov.

Mara Bar-Serafion potvrdzuje, že Ježiša považovali za múdreho a čestného človeka, o ktorom mnohí mysleli, že je kráľ Izraela, že ho Židia zavraždili a že on i naďalej žije skrze svojich nasledovníkov.

Ďalej máme všetky gnostické spisy (Evanjelium pravdy, Jánove apokrify, Evanjelium podľa Tomáša, Rozprava o vzkriesení, atď.), ktoré spomínajú Ježiša.

Vlastne, skoro že môžeme rekonštruovať evanielium iba z raných nekresťanských zdrojov: Ježiša volali Kristus (Jozef), robil „divy“, viedol Izrael k novému učeniu pre ktoré bol ukrižovaný počas Paschy (Babylonsý Talmud) v Judsku (Tacit), tvŕdil, že je Boh a že sa navráti (Eliezar), v čo jeho nasledovníci verili – oslavujúc ho ako Boha (Pliny Mladší).

Na záver, veríme, že jestvuje veľké množstvo dôkazov o existencii Ježiša Krista i v sekulárnej i v Biblicej histórii. Možno najväčší dôkaz o fakte Ježišovej existencie sú doslovne tisíce kresťanov prvého storočia nášho letopočtu, vrátane 12 apoštolov, ktorí boli pripravení dať svoj život ako mučeníci za Ježiša Krista. Ľudia zomrú za to, čo veria, že je pravda, ale nikto nie je ochotný zomrieť za niečo, čo vie, že je lož.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Či Ježiš naozaj existoval? Či existuje nejaký historicý dôkaz o Ježišovi Kristovi?