Majú kresťania stále/vždy žiadať o odpustenie hriechov?




Otázka: Majú kresťania stále/vždy žiadať o odpustenie hriechov?

Odpoveď:
Častou otázkou býva: „čo sa stane, ak zhreším a potom zomriem, skôr než mám možnosť vyznať ten hriech Bohu?“ Ďalšou častou otázkou býva: „čo sa stane, ak spácham hriech a potom na to zabudnem a nikdy si nespomeniem priznať ho Bohu?“ Obe tieto otázky spočívajú na mylnom predpoklade. Spasenie nie je záležitosťou veriacich, ktorí sa snažia vyznať a činiť pokánie zo všetkých hriechov, ktoré spáchajú predtým, než zomrú. Spasenie nie je založené na tom, či kresťan priznal a oľutoval každý hriech. Áno, mali by sme vyznávať svoje hriechy Bohu, akonáhle sme si vedomí, že sme zhrešili. Avšak, nie vždy potrebujeme žiadať Boha o odpustenie. Keď vložíme našu vieru v spasenie skrze Ježiša Krista, všetky naše hriechy sú odpustené. To zahŕňa minulé, prítomné a budúce, veľké alebo malé. Veriaci nemusia stále žiadať o odpustenie alebo sa kajať, aby ich hriechy boli odpustené. Ježiš zomrel, aby zaplatil cenu za všetky naše hriechy a keď sú odpustené, tak sú odpustené všetky(Kološanom 1:14, Skutky 10:43).

To, čo máme robiť, je vyznávať svoje hriechy: „Keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti.“ (1. Ján 1:9). To, čo nám tento verš hovorí, je „vyznať“ svoje hriechy Bohu. Slovo „vyznať“ znamená „súhlasiť“. Keď vyznávame svoje hriechy Bohu, súhlasíme s Bohom, že sme sa mýlili a že sme zhrešili. Boh nám znovu odpúšťa skrze vyznanie, pretože je „verný a spravodlivý“. Ako je Boh „verný a spravodlivý“? On svoju vernosť prejavuje tak, že nám odpúšťa hriechy, ktoré sľúbil, že odpustí všetkým, ktorí prijali Krista ako Spasiteľa. On je spravodlivý tým, že aplikuje Kristovu cenu za naše hriechy, uznávajúc, že hriechy boli skutočne zmierené.

Zároveň, 1. list Jána 1:9 naznačuje, že nejakým spôsobom odpustenie závisí od nášho vyznania hriechov Bohu. Ako to funguje, ak všetky naše hriechy sú odpustené, keď prijmeme Krista ako Spasiteľa? Zdá sa, že to, čo tu apoštol Ján opisuje je odpustenie „založené na vzťahu“. Všetky naše hriechy sú odpustené „bezodkladne/akonáhle“ vo chvíli, keď prijmeme Krista ako Spasiteľa. Toto bezodkladné/akonáhle odpustenie zaručuje našu spásu a sľub večného domova v nebesiach. Keď stojíme pred Bohom po smrti, Boh nám nezaprie vstup do neba pre naše hriechy. To je bezodkladné odpustenie. Pojem „odpustenie založené na vzťahu“ spočíva na skutočnosti, že keď hrešíme, urážame tým Boha a zarmucujeme Jeho Ducha (Efezským 4:30). Hoci nám Boh v konečnom dôsledku odpustil hriechy, ktoré sme spáchali, ešte stále však spôsobujú blokovanie alebo prekážku v našom vzťahu s Bohom. Mladý chlapec, ktorý hreší proti svojmu otcovi, nie je vyhnaný z rodiny. Zbožný otec odpustí svojim deťom bezpodmienečne. Zároveň, dobrý vzťah medzi otcom a synom nemožno dosiahnuť, kým sa vzťah neobnoví. To sa stane až vtedy, keď dieťa prizná svoje chyby otcovi a ospravedlní sa. To je dôvod, prečo vyznávame svoje hriechy Bohu – nie aby sme udržali svoju spásu, ale aby sme sa vrátili späť do blízkeho obecenstva s Bohom, ktorý nás miluje a ktorý nám už odpustil.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Majú kresťania stále/vždy žiadať o odpustenie hriechov?