Prečo Boh dovoľuje, aby sa zlé veci stávali dobrým ľuďom?




Otázka: Prečo Boh dovoľuje, aby sa zlé veci stávali dobrým ľuďom?

Odpoveď:
Prečo sa zlé veci stávajú dobrým ľuďom? To je jedna z najťažších otázok v celej teológii. Boh je večný, nekonečný, vševedúci, všadeprítomný, všemohúci, atď. Prečo by ľudská bytosť (ktorá nie je večná, nekonečná, vševedúca, všadeprítomná alebo všemohúca) očakávala, že bude v stave úplne pochopiť Božie cesty? Kniha o Jóbovi hovorí o týchto veciach. Boh dovolil Satanovi, aby urobil s Jóbom čo chce, iba mu na život nesmel siahnuť. Aká bola Jóbova reakcia? „Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho“ (Job 13:15). „Hospodin dal, Hospodin vzal. Nech je požehnané meno Hospodinovo“ (Job 1:21). Jób nerozumel prečo Boh dovolil to, čo dovolil, ale vedel, že je Boh dobrý a preto mu i naďalej dôveroval. Koniec-koncov, toto by mala byť i naša reakcia. Boh je dobrý, spravodlivý, Ten, ktorý nás miluje a ktorý je milostivý. Často sa nám stávajú veci, ktoré nemôžeme pochopiť. Avšak, namiesto pochybnosti v Božiu dobrotu mali by sme Mu dôverovať. „Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Poznávaj ho na všetkých svojich cestách, a on bude urovnávať tvoje stezky.“ (Príslovie 3:5-6).

Možno by lepšia otázka bola: „Prečo sa dobré veci stávajú zlým ľuďom?“ Boh je svätý (Izaiáš 6:3, Zjavenie Jána 4:8). Ľudia sú hriešni (Rimanom 3:23; 6:23). Či chceš vedieť ako sa Boh pozerá na ľudský rod? „ako je napísané: Nieto spravedlivého ani jedného; niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha; všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného. Ich hrdlo otvorený hrob; svojimi jazykmi hovorili lesť; jed ľútych hadov pod ich rtami; ktorých ústa sú plné kliatby a horkosti; ich nohy rýchle vyliať krv; skrúšenie a bieda je na ich cestách, a cesty pokoja nepoznali. Niet bázne Božej pred ich očami.“ (Rimanom 3:10-18). Každé ľudské stvorenie na tejto planéte si zaslúžilo byť hodené do pekla hneď teraz. Každá sekunda, ktorú prežijeme, je to ďakujúc milosti Božej. Dokonca aj najväčšia nehoda, ktorú môžeme zažiť na tomto svete, je milosť v porovnaní s tým, čo sme si zaslúžili, večnosť v ohnivom jazere pekla.

„Ale Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás.“ (Rimanom 5:8). Napriek zlej a skazenej hriešnej prírode ľudí tohto sveta, Boh nás ešte stále miluje. Miloval nás nadostač, aby zomrel a zobral trest za naše hriechy na seba (Rimanom 6:23). Všetko, čo my máme urobiť, je uveriť v Ježiša Krista (Ján 3:16; Rimanom 10:9), aby nám bolo odpustené a aby nám bol sľúbený dom v nebi (Rimanom 8:1). To čo zasluhujeme = peklo, To čo nám je dané = večný život v nebi, iba ak uveríme. Povedané je, že tento svet je jediné peklo, ktoré veriaci zažijú, a tento svet je jediný raj, ktorý neveriaci zažijú. Druhýkrát, keď postavíme otázku „Prečo Boh dovoľuje, aby sa zlé veci stávali dobrým ľuďom?“, možno by sme sa mali opýtať, „Prečo Boh dovoľuje, aby sa dobré veci stávali zlým ľuďom?“



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Prečo Boh dovoľuje, aby sa zlé veci stávali dobrým ľuďom?